Noktovízor je prístroj pre nočné videnie pracujúci so zvyškovým svetlom v okolitom prostredí (napr. svetlo hviezd, mesiaca a pod.). Toto malé množstvo svetla (zväzok fotónov) po dopade na objektív prechádza do elektrooptického meniča, ktorý fotóny mení na elektrický signál (elektróny). Elektróny sú následne elektro-chemickým procesom znásobené a usmernené k fosforovej obrazovke, ktorá ich opäť mení na viditeľné svetlo. Cez okulár tak vidíme výsledný obraz s jasným zelenkasto žiariacim zobrazením pozorovanej scény. Noktovízor dokáže zosilniť zvyškové svetlo 1000 až do 70 000 krát. Ak je zvyškového svetla veľmi málo, resp. žiadne (napr. v jaskyni), dokáže fungovať za pomoci prisvietenia infračerveným žiaričom. IR svetlo je pre ľudské oko takmer neviditeľné, noktovízor ho však dokáže znásobiť a previesť na viditeľný obraz. IR prísvit je súčasťou prístroja a jeho výkon je meraný v mW.
Kvalita nočného videnia je posudzovaná hlavne podľa charakteristiky elektrooptického meniča a optiky. Podľa platnej terminológie sa prístroje nočného videnia rozdeľujú na prístroje 1., 2. a 3. generácie (s medzi stupnicou napr. 1+, 2+). Hlavný rozdiel medzi generáciami nočného videnia je v kvalite, prepracovanosti elektrooptického meniča a v neposlednom rade aj v cene (čím vyššia generácia, tým vyššia úžitková hodnota a cena).
Tieto prístroje a technológia v nich používaná prišla do užívania počas 2. svetovej vojny. Neboli to priamo zosilňovače svetla, ale skôr meniče obrazu a nutne k svojej činnosti potrebovali nezávislý zdroj neviditeľného žiarenia namontovaný na alebo v blízkosti zariadenia pre osvetlenie cieľovej oblasti. Prístroj premietal lúč podobný infračervenému svetlu, ktorý sa odrážal od objektov a smeroval do šošovky nočného videnia. Pre urýchlenie elektrónov bola používaná anóda s katódou. Zrýchlenie pohybu elektrónov však viedlo k deformácii obrazu a životnosť trubice násobiča sa znižovala. Hlavným problémom používania tejto generácie na vojenské účely boli veľké rozmery prístroja a ľahké odhalenie zo strany nepriateľa, ktorý používal vlastné systémy nočného videnia a tak videl lúč prísvitu premietaný z noktovízora generácie 0.
Prístroje generácie 1 boli vyvinuté v 70-tych rokoch a stále sa vyrábajú. Ide o prvú generáciu pasívneho zariadenia bez nutného zdroja infračerveného žiarenia pre nočné videnie. V tejto generácii sa už začala používať vtedy novo vyvinutá multialkalická fotokatóda. Táto technológia produkuje zosilnenie svetla okolo 1000 krát. Aby správne fungovala potrebuje na pozorovanie minimálne mesačný svit. Typický pre tieto zosilňovače obrazu je čistý obraz pomerne bez šumu, na strede pozorovaného objektu je geometricky presný, čím ďalej od stredu tým viac je však rozmazaný a geometricky nepresný. Výhodou tejto technológie je nižšia cena. Nevýhodou je, že tieto zosilňovače nemajú ochranu proti presýteniu nadmerným svetlom a ani automatickú reguláciu zosilnenia jasu. To znamená, že pri vysokej úrovni osvetlenia, napr. ak za denného svetla nechtiac snímeme krytku objektívu, prichádza k poškodeniu fotokatódy zosilňovača. V noci pri ožiarení blízkych predmetov IR ožarovačom (napr. kmene, vetvy) príde k značnému rozjasneniu obrazovky a nieje možnosť pozorovať vzdialenejší priestor a objekty (napr. zver) v ňom sa nachádzajúce. V noci bez mesačného svitu vyžadujú prístroje generácie 1 použitie IR ožarovača. Platí, že čím väčší výkon ožarovača tým kvalitnejší obraz a väčší dosah viditeľnej vzdialenosti. Životnosť zosilňovača generácie 1 sa udáva obyčajne 1000 hod. Praktický dosah pozorovania nie je viac ako 100 až 150 m.
Konštrukčne sa prístroje nočného videnia generácie 2 líšia od generácie 1 použitím kvalitnejších fotocitlivých materiálov a zabudovaním špeciálnej mikrokanálikovej platne (Micro-channel Plate – MCP) do zosilňovača svetla medzi fotokatódu a fosforovú obrazovku. Na tejto mikrokanálovej platni prichádza k násobeniu (množeniu) počtu elektrónov a tým pádom aj k výraznému zvýšeniu výkonu tohto zosilňovača svetla oproti predchádzajúcim generáciám. Prístroje druhej generácie dokážu zosilniť množstvo elektrónov 20 000 až 35 000 krát. Citlivosť fotokatódy predstavuje min. 240 microA/lm. Životnosť elektrooptického meniča sa uvádza minimálne 1000 - 3000 prevádzkových hodín. Všetky konštrukčné zmeny sa prejavili v zvýšení jasu, rozšírenia obrazu a zmiernení skreslenia obrazu na okrajoch pozorovanej scény. Zlepšila sa spoľahlivosť noktovízorov používajúcich túto technológiu, ktoré dosahujú čistý obraz s dobrým rozlíšením aj pri pozorovaní pri nízkych úrovniach zvyškového svetla. Cena týchto prístrojov je však 2 až 3 krát vyššia ako cena prístrojov generácie 1.
Ide o vylepšenie generácie 2 so zosilnením 25000 až 35000 krát, citlivosťou fotokatódy 600 µA/lm a vyššou citlivosťou na infračervené svetlo. Zlepšenie je viditeľné hlavne vo voľnom priestranstve v prírode. Životnosť zosilňovača svetla je okolo 5000 hodín. Tieto zosilňovače svetla oproti generácii 2 sú o niečo menšie. Prístroje na nočné videnie so zosilňovačmi svetla generície 2+ bývajú vybavené automatickou reguláciou zosilnenia svetla, ochranou proti náhlym zablysknutiam svetla a bočným zdrojom svetla. Celkovo má pozorovaný obraz lepšiu kvalitu jas a aj rozlíšenie je väčšie oproti generácii 2.
Nočné videnia 3. generácie boli vyvinuté v 90tych rokoch a ešte stále sa zdokonaľujú. Generácia 3 sa vyznačuje okrem zavedenia nových technológií do princípu činnosti fotooptického meniča aj výmenou fotokatódy za citlivejší a rýchlejší materiál – arzenid gália (GaAs). Obrazový zosilňovač produkuje viac než 800 mikroA/Im pri spektrálnej citlivosti 450-950 nm. Prístroje generácie 3 majú veľmi dobrý výkon aj pri veľmi nízkych svetelných pozorovacích podmienkach, pričom nevyžadujú použitie infračerveného prísvitu. Zosilnenie svetla sa pohybuje v intervale 30 000 až 70 000 krát. Používajú sa najmä na armádne účely a sú vyrábané výhradne v USA. Životnosť fotooptického meniča generácie 3 sa pohybuje okolo 10 000 až 15 000 hod. Praktický dosah podľa kvality použitého obrazového zosilňovača v intervale 150 – 400 m.