Pravekí ľudia lovili mamuty a ich príbuzných po celej milióny rokov. Až pred 44-15 tisíc rokmi ich ale dokázali zabíjať vo veľkom. Na niekoľkých miestach Európy a Ázie boli objavené hromadné “megapohrebiská”, na ktorých sa v haldách kopia pozostatky stoviek mŕtvych mamutov srstnatých (Mammuthus primigenius).
ZROVNANÉ KOSTI
Prírodná katastrófa, ktorá by zahubila celé stádo mamutov naraz, ich podľa všetkého vytvoriť nemohla. Megapohrebiská vznikali v priebehu stoviek rokov. Kosti v nich bývajú geometricky usporiadané, čo vylučuje aj možnosť, že ich sem napríklad naplavila voda. Niektoré sú opálené či opracované kamennými nástrojmi a pri niektorých megapohrebiskách sa dokonca našli zvyšky primitívnych obydlí vystavených z kostí a klov.
NIELEN VLCI
Mamutie megapohrebiská teda jednoznačne musia byť dielom ľudských rúk. Veľkou záhadou pre vedcov ale bolo, ako pravekí lovci dokázali obrovské a bezpochyby nebezpečné zvieratá pobiť v takom množstve. Teraz sa ju možno podarilo rozlúštiť.
Okrem mamutích kostí sa v megapohrebiskách našli aj kosti psovitých šeliem. Až doteraz sa myslelo, že všetky patria vlkom, ktorí sa na úlovku chceli priživiť. Nové skúmanie kostí ale ukázalo, že medzi nimi sú aj kosti vlkom podobných psov. Z ich zubov vedci vyčítali, že títo psi jedli inú potravu ako vlci. To môže znamenať, že žili spolu s ľuďmi, pomáhali im loviť mamuty a tí ich za to kŕmili.
UŽITOČNÍ POMOCNÍCI
Výhody lovu mamutov s pomocou psov sú zrejmé: Psy mamuty našli rýchlejšie ako ľudia. Ich svorka ich mohla obkľúčiť a zastaviť, takže ich lovci ľahko dostihli. A zatiaľ čo psy na vybraného mamuta útočili a odvádzali jeho pozornosť, lovci ho svojimi primitívnymi zbraňami zdolali. Veľké a silné psi mohli ľuďom pomáhať aj s odnášaním častí úlovku, skôr ho ale strážili pred konkurenčnými predátormi. Kosti vlkov a líšok, ktoré psy mohli zadáviť, sú na megapohrebiskách veľmi hojné. Chlpatá ochranka zaisťovala, že okolo úlovku bolo bezpečne. Lovci sa tak k nemu mohli presťahovať s celým táborom a postupne ho spracovávať. Vďaka tomu mali dosť potravy pre seba i svojich psov.
DÁVNE PRIATEĽSTVO
Doba, kedy sa psy ako spoločníci ľudí prvýkrát objavili, sa dokonale zhoduje s obdobím, v ktorom začali vznikať mamutie “megapohrebiská”. Dôkazy o tom, že išlo o skutočné psy lovcov mamutov, ktorí si ich spoločnosti cenili, priniesli ďalšie paleontologické nálezy. Jedným z najvýznamnejších je 27 tisíc rokov stará psia lebka, ktorá bola objavená na území Čiech – pri Přerove, kde sa nachádza jedno z európskych mamutích megapohrebísk.
POCTA PRE PSA
Medzi čeľusťami psa sa nachádza úlomok mamutej kosti, ktorý tam ľudia zrejme vložili krátko po tom, čo pes zahynul. Pravdepodobne išlo o súčasť pohrebného rituálu – poctu či prejav úcty za jeho pomoc pri love mamutov. Iné lebky zase nesú stopy zahojených úrazov a zlomenín, z ktorých sa psy zrejme vylízal len vďaka tomu, že sa o ne ľudia postarali.
zdroj: ABC/abicko
