Začneme teda úplnými základmi a to vodením psíka na remeni. K tomuto výcviku budeme potrebovať nasledovné pomôcky: obojok, či už kožený alebo z umelých vlákien a asi meter a pol dlhý vodiaci remeň. Čo sa týka obojku, odporúčam, aby ho psík nosil už od útleho veku a zvykol si naň. Obojok by nemal byť príliš utiahnutý, ale ani príliš voľný. Ideálne by bolo, aby sme zaň vedeli vsunúť dlaň.
Samotné nosenie obojku spravidla nášmu štvornohému kamarátovi vôbec neprekáža, pretože ho žiadnym spôsobom neobmedzuje v pohybe. Keď naň ale po prvýkrát pripneme vodiaci remeň, to sa mu už veľmi páčiť nebude. Tu je dôležité, aby psík s touto pre neho novou pomôckou nenadobudol hneď zlú skúsenosť. Tým máme na mysli, aby sme pri výcviku na psíka veľmi netlačili. Spočiatku ho týmto cvikom príliš nepreťažujme a dajme mu čas, aby si naň zvykol. V žiadnom prípade nedovolíme, aby šteňa remeň hrýzlo, ak už ale vidíme, že je psík nervózny a nevie sa sústrediť, je lepšie výcvik ukončiť. Cvik je ideálne niekoľkokrát denne opakovať a následne po ňom psíka náležite pochváliť a dopriať mu voľno.
Častým opakovaním si po niekoľkých dňoch šteňa na remeň zvykne. Postupne ho učíme chodiť pri ľavej nohe, nedovolíme mu, aby odbiehalo či predbiehalo, ale ani aby nezostávalo pozadu. Ak psík odbieha, opakujte mu vždy povel k nohe a pritiahnite ho k sebe. Postupne sa naučí, že keď je na vodiacom remeni, má chodiť pri pánovej ľavej nohe. Môže sa stať, že pri povahovo tvrdších a nepoddajnejších jedincoch budeme musieť použiť miesto obojku sťahovaciu retiazku a prútik. Čo sa týka prútika, aby nedošlo k nedorozumeniu, ten zásadne nemáme na bitie psíka. Ide len o akéhosi “strašiaka”, ktorým ho pri neuposlúchnutí príkazu zľahka klepneme cez ucho alebo po ňufáku. Ide tu iba o dotyk prútikom, nikdy túto pomôcku neužívajme s takou intenzitou, aby psík cítil bolesť. Vždy pamätajme na to, že chceme psa, ktorý má rešpekt a nie strach. To, čo môžeme v náhlom afekte spôsobenom neposlušnosťou psa pokaziť, budeme potom dlhé týždne naprávať.
Zásadne netrestajme psíka rukou alebo vodiacim remeňom. Pre rovnaký cvik používajte vždy rovnaký povel a rovnaké gesto. Ak sa zastavíme, musí sa zastaviť aj náš štvornohý priateľ. Každý cvik privedieme k dokonalosti neustálym opakovaním. Ak už psík bez problémov zvláda vodenie na remeni, vodíme ho ďalej lesom po úzkych cestičkách a nepriechodným terénom. S povelom za päty ho učíme k tomu, aby sa pri prekonávaní prekážky vždy zaradil za nás, vždy však musí počkať, až prekážku prekonáme ako prvý. Po ukončení cviku pustíme psíka vždy z remeňa a s povelom voľno ho necháme, aby sa prebehol.
Ďalším dôležitým povelom je povel „sadnúť a ľahnúť“. Tieto povely sú akýmsi elementárnym základom, bez zvládnutia ktorých sa vo výcviku psíka nemožno odraziť ďalej.
Pred samotným cvikom je dobre nechať psíka troška prebehnúť, aby sa uvoľnil a tak bude potom viac sústredený a prístupnejší vnímať nové podnety. Psíka dáme na vodiaci remeň a s povelom „sadni“ zľahka zatiahneme za vodiaci remeň smerom na hor a pritom mu dlaňou tlačím na chrbát v oblasti panvy. Psíka potom vodíme na remeni a cvik často opakujeme, zásadne naňho netlačíme. Pri každom správnom vykonaní cviku nešetríme chválou a nejakou maškrtou. Podobným spôsobom učíme psíka aj povel „ľahni“, kde kontinuálne prechádzame zo sedu do ľahu zatlačením na psíkove lopatky z opakovaním povelu ľahni. Ak vidíme, že sa u psíka začala prejavovať nervozita a nepozornosť, výcvik ukončíme a dáme mu voľno. S novým cvikom začíname zásadne vtedy, ak sme si istý, že psík dokonale ovláda cvik predchádzajúci.
Ak sme sa už pri výcviku nášho štvornohého priateľa dostali do toho štádia, že bez problémov ho vieme vodiť na remeni a dokonale ovláda povely sadni a ľahni, môžeme začať výcvik v odložení psa. Odloženie je veľmi dôležitým cvikom, ktorý je zároveň aj akýmsi zrkadlom disciplíny nielen psíka, ale aj jeho cvičiteľa.
Pred začiatkom výcviku „s odložením“ necháme psa trošku prebehnúť sa, následne ho dáme na vodiaci remeň a prídeme na vopred vybrané miesto. Ideálne miesto na odloženie psa by malo spĺňať tieto kritériá: miesto s dostatočným rozhľadom pre psíka, suché miesto, ideálne kde sa troška opiera slniečko, zásadne však nie miesto, kam by napríklad v letných mesiacoch intenzívne pálilo a tým by mohlo dôjsť k prehriatiu psíka. Na zem pod šteňa odporúčame dať batoh alebo kabát. Ide o to, že psík bude jednak ležať na vhodnejšom podklade, ale najmä bude cítiť pach svojho pána, čo ho bude značne upokojovať.
Následne ako sme psíka odložili a vodiaci remeň uviazali o strom či peň, začneme sa pomaličky s povelom „odložený“ od psíka vzďaľovať. Najprv iba na krátky čas a na krátku vzdialenosť. Ak psík vydržal nehybne čakať, treba ho náležite pochváliť. Môže sa stať, že psík bude mať so zvládnutím tohto cviku veľké problémy, vtedy mu treba dopriať čas a cvik dôsledne a často opakovať. Postupne predlžovať čas, ktorý musí psík do návratu svojho pána vyčkať, až si zvykne na to, že sa jeho pán vždy vráti a cvik dokonale zvládne.
Ak sme sa s výcvikom dostali na úroveň, že psík tento cvik disciplinovane ovláda, môžeme prejsť na „odloženie bez uviazania“. Zopárkrát tento cvik opakujme a ak sme sa ubezpečili o tom, že psík aj bez uviazania vydrží čakať na svojom miesto až do nášho návratu, môžeme prejsť na záverečný stupeň výcviku v odložení.
Záverečným stupňom vo výcviku v odložení je odloženie psa bez uviazania a počas toho ako sme sa vzdialili, vystrelíme z pušky. Aj po výstrele musí psík zostať na miesta a čakať. Nesmie reagovať na žiadne rušivé podnety zo svojho okolia. Ak psík aj napriek týmto rušivým prvkom zostane na svojom mieste, zvládli sme elementárny výcvik farbiara na výbornú. V ďalšej kapitole si rozoberieme výcvik psíka pri dohľadávaní postrieľanej zveri.
Autor: JUDr. Miroslav Bilský, DiS.
