Ja osobne som sa rozhodol pre kúpu šteniatka bavorského farbiara. Toto rozhodnutie ovplyvňovalo viacero faktorov – jednak sa mi psík veľmi páčil, ale zároveň aj z dôvodu, že poľujem prevažne v poľovných revíroch s výskytom vysokej zveri, najmä jelenej, danielej a muflonej. Rozhodne odporúčam kúpu čistokrvného psíka s preukazom pôvodu po kvalitných rodičoch, pretože iba takýto bude mať pri správnom výcviku najväčšie predpoklady uspokojiť vaše nároky. Šteniatko by sme nemali od fenky odobrať skôr ako v ôsmom mesiaci jeho života. Pri kúpe šteniatka je veľmi užitočné spýtať sa na množstvo a druh krmiva, či bolo šteniatko odčervené a absolvovalo potrebné očkovania.
Samotný príchod šteniatka k nám je často sprevádzaný stresom z náhlej zmeny prostredia, šteniatko sa po príchode do svojho nového domova cíti byť osamelé a vytrhnuté zo svorky. Preto by sme s ním počas prvých dní mali stráviť čo najviac času. Vytvoriť mu určitý režim dňa a ten už potom nejakým zásadným spôsobom nemeniť. Najlepším miestom pre jeho pobyt u vás doma je koterec s potrebným vybavením. Ten sa však pre psíka nesmie stať väzením. Ak máme šteniatko v panelovom byte, treba mu vyčleniť jeho miesto a učiť ho od začiatku čistote. Pred vykonaním telesnej potreby šteniatko čuchá a hľadá si miesto, kde by ju vykonalo. Dbajte na to, aby ste tento okamih vždy vystihli a šteniatko vyniesli von, vždy na to isté miesto, tak si zvykne vykonávať potrebu práve tu.
Postupne ako psík rastie môžeme s ním podnikať čoraz dlhšie prechádzky. Je veľmi potrebné brať ho von do lesa, aby sa od útleho veku oboznamoval s okolitým prostredím a skúmal rôzne podnety. Pri prechádzke je veľmi užitočné nosiť si so sebou vak alebo batoh, ktorý obvykle nosíme aj na poľovačky. Ak za nami psík nevládze, môžeme ho na krátky čas vložiť do batohu, aby si tam oddýchol, no zároveň ho tak pripravujeme na ďalší krok, ktorý bude nasledovať vo výcviku neskôr a to odloženie. Počas prvých týždňov života je šteniatko mimoriadne vnímavé a často aj citlivé, preto by sme naň počas výcviku nemali klásť príliš vysoké nároky. V počiatočnom štádiu by sa mal výcvik podobať hre. Na začiatok úplne stačí, aby sa šteniatko naučilo reagovať na svoje meno. Oslovujte ho čo najčastejšie a keď k Vám radostne pribehne treba ho pochváliť.
Šteniatko zásadne netreba v tomto veku preťažovať a trestať ho za to, že z nášho pohľadu niečo nevie, pretože v tomto veku ani nechápe, čo od neho jeho pán očakáva. Tomuto sa treba vyvarovať najmä počas toho, keď začneme šteniatko vodiť na remeni a mnohí by si priali, aby psík okamžite pochopil, že má chodiť pri ľavej nohe a nepredbiehal ani neodbiehal. Trestanie za túto psíkovu nevedomosť by nás v budúcnosti mohlo prísť draho. Zásadne psíka netrestáme rukou ani vodiacim remeňom. Každý cvik a úkon, ktorý od neho žiadame privedieme k dokonalosti častým opakovaním. Nikdy sa nesnažme prejsť na ďalší cvik, pokiaľ psík dokonale neovláda ten predchádzajúci. Pre jeden cvik používajme vždy ten istý povel, aby mal psík istotu, čo od neho vlastne jeho pán chce.
V nasledujúcej kapitole si povieme viac o tom, ako vodiť psíka na remeni a učiť ho základné povely.
Autor: JUDr. Miroslav Bilský, DiS.
