Najnápadnejším znakom tohto ďatľa je široký biely pás na krídlach a nápadné šarlátové sfarbenie na podchvostových krovkách. Pri samcoch je červená farba len na temene hlavy, u samíc chýba a juvenilné jedince majú na hlave červenú čiapočku. Krídla sú čierno- bielo strakaté a hruď je jasne biela. Typickým znakom pre určenie jeho prítomnosti je volanie znejúce ako „čik“ , ktorým sa ozýva aj počas krátkych, vlnovkovitých preletov. Okrem toho sa ozýva aj silným bubnovaním, hlavne včasne na jar. S údermi za sekundu patrí medzi najrýchlejšie bubnujúce ďatle v Európe. Vyberá si dobre rezonujúce staré konáre alebo kmene stromov. Preto jeho domovom sú lesy všetkých typov, parky, záhrady ale vyskytovať sa môže v blízkosti ľudských obydlí. Hniezdia predovšetkým dutinách stromov v máji až júni, kde samica kladie 5 -7 vajec bieleho sfarbenia. Na vajciach sedia obaja rodičia 12 dní. Po vyliahnutí sa o mláďatá tiež starajú obaja rodičia okolo troch týždňov.
Hlavnou zložkou potravy ďatľa je živočíšna potrava a to hmyz v rôznych vývojových štádiách v kôre stromov. Na jeseň a v zime sa živia semenami ihličnatých a listnatých drevín. Uprednostňujú hlavne semená smreka. Ďalej sú to aj bukvice, žalude, lieskovce, orechy hrabu, ale aj bobule bazy, moruše, čerešne, višne, slivky, jarabinu, šípky a i.
Zaujímavosť: Je známy prípad z lesníckeho arboréta v Kysihýbli, kde mali spočítanú úrodu šišiek stromu druhu Picea orientalis v počte 4475 šišiek z ktorých jediný ďateľ veľký zjedol 1809 kusov, teda približne 40 % (Ferianc, Vtáky Slovenska,1979).
Ďateľ veľký patri medzi najhojnejšie ďatle na Slovensku. Vyskytuje sa od nížin až po hornú hranicu lesa. Je to stály druh, ktorý sa v zimu môže potulovať. Pri tuhej zime a nedostatku potravy sa sťahujú, ale predovšetkým to patrí medzi severné populácie.
Je to lesklo-čierny vták s kovovým sfarbením peria a s bielymi škvrnami. Perie má zmes zelono, modro – purpurových odleskov. Juvenilné jedince majú sivasté sfarbenie, no postupne počas leta nadobúdajú černasté sfarbenie, neskoršie v jeseni už aj škvrnitosť a tmavé sfarbenie peria.
Hniezda si stavia zvyčajne v dutinách stromov, budovách alebo v skalách. Záhradách sú často aj nájomníci vtáčik búdok. Hniezdo stavajú zo slamy a je vystlaté lístím. Hniezdia dva krát do roka a to v apríli až máji a potom od júna do júla. Samica kladie 5 vajec belasej farby a pri sedení sa strieda so samčekom 13 – 14 dní. Po vyliahnutí obidvaja rodičia vychovávajú mláďatá 19, prípadne aj 22 dní.
Živí sa rozmanitou rastlinou a živočíšnou potravou. Hmyzom a larvami sa kŕmia hlavne na jar, kde si ich hľadá na otvorenom priestranstve v nízkej tráve. Na jeseň a v zime zložku potravy tvoria najmä semená. Zmene takejto potravy v chladnejších mesiacoch sa prispôsobí aj tráviaci trakt – predĺži sa mu črevo.
Na Slovensku sa vyskytuje takmer na celom území. Najviac obľubuje otvorené biotopy s kríkmi a stromami, okraje lesov , lúky a obilné polia. Je sťahovavý a vo veľmi malom počte u nás prezimuje niekoľko jedincov.
Škorec nemá presne definovaný spev, ale je to zmes melodických popevkov a rapotavých zvukov. Dokonca veľmi dobre napodobňuje spev iných vtákov.
Sýkorka belasá je jedným z našich pôvabných a jasne sfarbených vtákov. Majú výrazne žltú spodnú časť tela a nápadnú kresbu na hlave. Ale nemajú čiernu masku ale belaso modrú, od čoho je odvodený aj názov. Majú biele líca, belaso-modrú čiapočku, výraznejší modrý pás na zadnej časti krku a tenký čierny očný pásik. Chrbát je sivozelený a chvost spolu krídlami sú modré. Mladé jedince nemajú modrú ani bielu farbu, sú na sivo zelené a spodok tela majú špinavo žlté.
Počas hniezdenia sa vyskytuje hlavne nižších polohách a obľubuje najme listnaté lesy oproti ihličnatým. Na Slovensku sa vyskytuje na celom území a patrí medzi naše stále druhy. Hniezdi dva krát do roka. Prvý krát od apríla do mája a potom v júni. Hniezdo si stavia v dutinách stromov ale využije aj vtáčie búdky. Znáška obsahuje 10 (13) vajec bieleho sfarbenia s svetločervenými škvrnami. Doba sedia na vajciach je 12 – 14 dní a starostlivosť o mláďatá po vyliahnutí trvá 17 – 18 dní.
Hlavnou zložkou potravy je predovšetkým hmyz a to pavúky, vošky, húsenice, menej sa živia semenami alebo ovocím, iba cez zimné obdobie, keď sú na túto potravu odkázané.
Sýkorky sa vyznačujú širokým repertoárom spevu, vrátane drsného výstražného volania a rozmanitých vysokých tónov trilkovitého spevu. Pri varovaní sa ozýva drsným „ cerrretetet“. Vábiví spev je zvonivé „ciiiiíí“ alebo „citcit“.