Vtáctvo našich lesov, časť 4

V OKTÓBROVOM ČÍSLE LOVCA OPÄŤ POKRAČUJEME V ZNAMENÍ ROZMANITÉHO ZAFARBENIA FARIEB  A SPEVU. PREDSTAVÍME SI BRHLÍKA, ORIEŠKA A ČERVIENKU. 

Brhlík lesný (Sitta europaea)

Brhlík lesný sa vyznačuje nápadným čiernym očným pásikom, ktorý siaha od koreňa zobáka až dozadu hlavy. Samice na rozdiel od samcov majú tento čierny pásik užší.  Veľkosťou je ako vrabec  so šedo modrým  vrchom hlavy a tela. Letky sú tmavé a spodná časť tela je belasá, boky a spodné krovky tehlovo červenkasté. Vyznačuje sa aj tým, že po kmeni sa pohybuje všetkými smermi a je to náš jediný vták, ktorý vie chodiť po kmeni „dolu hlavou“.

Pri hľadaní potravy, ktorá je zvyčajne zložená len z bezstavovcov, presnorí všetky pukliny v kôre. Silným zobákom si vie vylúskať aj tvrdé semená. Na zimu si robí zásoby potravy, ktoré si ukrýva v štrbinách kôry stromu a ešte ich prikryje vrstvou machu. Niekedy si odnáša aj krmivo z kŕmidiel.

Brhlíky hniezdia v dutinách a s obľubou zaberajú staré dutiny ďatľov. Ak je otvor priveľký, samica ho zmenší „vymurovaním“ blatom na vyhovujúcu veľkosť.  Brhlíky hniezdia 2 krát do roka, kedy kladie 5 – 8 vajec. Inkubačná doba trvá 14 dní a starostlivosť o mláďatá trvá okolo 25 dní, kedy sú kŕmené larvami, pavúkmi,  žaluďmi, bukvicami, menej bobuľami.

Biotop brhlíkov sú staré listnaté a zmiešané lesy, parky a veľké záhrady, na severe aj čisté ihličnaté lesy. Je to aj veľmi teritoriálny vták a často sa zdržiava v pároch. Svoje teritórium si háji po celý rok.

V prírode ho môžeme spoznať podľa trilkovaním ako „kvikvikvi“.  Pri vábení sa ozývajú „tvet“, jemnejším „si si“ alebo ostrým „zít“.  

Brhlík lesný (Sitta europaea)

Slávik červienka (Erithacus rubecula)

Červienky sa od iných slávikov vyznačujú robustne pôsobiacou hruďou, zaguľatenou hlavou a ba aj svojou dôverčivosťou. Na hrudi sa im vyníma hrdzavočervené sfarbenie. Samice a samce sú si veľmi podobné. Mladé červienky sú hnedé a fŕkané bez červeno zafarbenej hrudi. Hoci pôsobí veľmi milo, napriek tomu je dosť agresívny a teritoriálny. Sfarbenie hrudi samca je na vyjadrenie hrozby a súperenie na prahov teritórií neraz končia so zraneniami.

Živí sa bezstavovcami ako sú napríklad chrobáky a mravce. Potravu si na zemi nevie vyhrabávať ani prevracať padnuté lístie, preto loví buď z posedu alebo v letku. Často sa zdržuje v blízkosti ľudí, alebo sprevádza veľké lesné cicavce, ktoré mu umožnia opadané lístie vyhriebsť. Požiera aj bobule a v jeho zažívacom trakte asi 80% semien nestratí svoju klíčivosť, čo napomáha šíreniu drevín (endozoochória).

Ich biotopom sú listnaté, zmiešané a ihličnaté lesy, parky a záhrady s hustým krovinovým podrastom. Bežne hniezdia v záhradách, pretože im poskytujú tieň, úkryt, ale aj otvorené priestranstvo. Hniezdia na zemi, alebo v nízkom hustom kroví 2 krát do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli a druhé v júni. Znáša 5 – 6 vajec bielych vajec so červeno hnedými škvrnitými vajcami, na ktorých sedia 14 dní.

Rozšírené je po celom území Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa. Je čiastočný migrant, zimuje stredomorských krajinách, ale niekoľko jedincom zimuje aj u nás. Odlietava v septembri a vracia sa v marci. Ozýva sa slávnostne, najčastejšie prejavom „cíp“, dlhším „síp“ alebo vytrvalejším „tiktiktiktik“. Započuť ich spev môžeme počas súmraku.

Slávik červienka (Erithacus rubecula)

Oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes)

Oriešok hnedý je maličký vtáčik, ktorý sotva váži 10 g. Sfarbenie je na vrchnej strane tela hrdzavohnedé, na spodnej sivé. Celý vták je jemne tmavohnedo a sivo pásikavý. Je neprehliadnuteľný svojím pokyvkávaním hlavy a vztyčovaním chvosta, ktorý je krátky. 

Je rozšírený na celom území Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa. Ich domovom sú lesy v blízkosti potokov a vodných nádrží, ktoré sú bohaté na hustý podrast. Hniezdi v brehoch, v priekopách, ale aj často vo vývratoch stromov. Aj keď sa väčšinou zdržiava v podraste nízko nad zemou, rád vyhľadáva miesta, kde dopadajú slnečné lúče a vyhrieva sa. Hniezdo stavia samec, ktorý ich vyhotoví až 6 a samice si potom vyberú to svoje, ktoré im najviac vyhovuje na hniezdenie. Samec má zvyčajne 2 až 3 samice, čo zvyšuje natalitu potomstva orieškov. Pretože počas tuhých zím veľa orieškov uhynie, tak sa nahradia tým zimné straty. Samička znáša 5 až 7 bielych vajec, ktoré sú červeno hnedým fŕkaním. Sedia na nich 15 dní a rovnaký počet dní sa o mláďatá starajú v hniezde. Potravu tvorí hlavne hmyz a to rôzne článkonožce a na jeseň neohrdnú ani plodmi.

Spevom je typické trilkovanie a prekvapivo hlasné, na to že je to náš 3. najmenší vtáčik. Vábenie je znejúce ako „tek – tek“ a výstražný hlas je ostré „cerrr“. 

Oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes)

Spracoval: Bc. Zuzana Fričová
Ilustrácie: Bc. Zuzana Fričová