PRÍCHOD SEPTEMBRA SA NENESIE LEN V ZNAMENÍ JELENEJ RUJE ALE I V OBJAVOVANÍ SA PESTRÝCH FARBIEB VEGETÁCIE. ROVNAKO TO BUDE HÝRIŤ FARBAMI V TEJTO ČASTI VTÁCTVA NAŠICH LESOV. TENTO MESIAC VÁM PREDSTAVÍME STEHLÍKA PESTRÉHO, TESÁRA ČIERNEHO A VČELÁRIKA ZLATÉHO.
Stehlík pestrý (Carduelis carduelis)
Je to náš výrazne sfarbený vták. Má červenú masku na hlave, biely náhrdelník od krku až po boky hlavy a na zadnej časti sa tiahne čierny pás. Chrbát býva hnedý s bielou kostrčou a od hrude po chvost je ostrý prechod medzi okrovo hnedými a bielymi perami. Krídla sú čierne, na ktorých je žltá krídlová páska. Juvenilné jedince majú hlavu sivú a matnejšie krídla ako dospelé. Zobák majú prispôsobený na vyberanie semien, ktoré tvoria ich hlavnú potravu. Preto obľubujú zmiešané a ihličnaté lesy na celom území Slovenska, poľnohospodárske plochy a záhrady porastené burinou, kde sa živia semenami bylín, lopúchov, púpav, bodliakov. Hmyzom kŕmia predovšetkým mláďatá.
Hniezdia dva krát do roka a hniezdo si stavajú na konci konárov. Prvé hniezdenie je koncom apríla do mája a druhé hniezdenie pripadá na jún. Samička kladie do hniezda vystlaného machom a lišajníkmi 5, prípadne 6 vajec, ktoré sú modrobelavé s červenohnedým fŕkaním. Sedí na nich 14 dní a rovnaký počet dní sa potom o mláďatá starajú rodičia.
Ich spev zodpovedá ich pestrému javu. Samičky vábia zvonivým „didelit“ alebo „štyglic“. Pri hroziacom nebezpečenstve vydávajú varovné „veeíí“ alebo bojové „čtrrn“.
Tesár čierny (Dryocopus martinus)
Je to náš najväčší ďateľ, hoci s jednoduchšou kombináciou farieb. Jedine na temene hlavy sa nachádza červená „čiapočka“. U samcov je kompletná a pokrýva takmer celú hlavu, u samíc je to len je menšia a nachádza sa na záhlaví. Tesár sa vyznačuje nápadne tenším krkom a slonovinovobielym zobákom, ktorý má dýkovitý tvar a na špičke je čierny. V lese sa prezradí silným volaním a bubnovaním. Jeho hlavnou potravou sú mravce, ale požiera aj iný hmyz. Označujú ho za experta na vyhľadávanie mravenísk, ktoré vraj dokáže nájsť aj pod snehom. Pri hľadaní potravy odlupuje silným zobákom kôru a pri pohybe na kolmom kmeni sa opiera o pružný chvost. V lesnom ekosystéme zastáva úlohu producenta dutín, ktoré slúžia na hniezdenie iných druhov vtákov.
V starých lesoch si vyhľadávajú stromy so suchými konármi, ktoré dobre rezonujú. Jedince sa navzájom prenasledujú a volajú na seba hlasom „klijé“ a bubnujú. Pri strete dvoch jedincov sa zdravia kývaním hlavy. Pravdepodobne si tým ukazujú červenú čiapku na hlave. Ak sa takto stretnú dva samce, začnú ostrostrejšie krútiť hlavou a zobákom útočia na seba.
Hniezdia v dutinách, ktoré si samé vytesávajú, čo im trvá skoro jeden celý mesiac. Samica kladie do hniezda 3 až 6 čisto bielych vajíčok. Rodičia sa striedajú pri sedení a doba inkubácie trvá 12 – 14 dní. Výchova mláďat trvá 24 – 28 dní.
Včelárik zlatý (Merops apiaster)
Včelárik je štíhly vták, ktorý je menší než je drozd. Je nápadne žlto-hnedý a zeleno-modrý. Má dlhý ohnutý zobák a má dva centrálne podlhovasté chvostové kormidlovacie perá. Je to aj veľmi spoločenský vták, lebo hniezdi v kolóniách , sťahuje sa v hlučných kŕdľoch a spolu aj zimujú. Pomáhajú si aj pri kŕmení mláďat. Partnerské páry sa pri stretnutí zdravia roztiahnutím chvosta do vejára a vzrušeným volaním.
Ako už vyplýva z mena, potravou sú včely, ale i rôzne druhy hmyzu, ktoré chytajú počas letu. Pri konzumácii včiel a osí zvyknú najprv odstrániť žihadlo. Denne môže skonzumovať aj 250 včiel. Stavia si pieskovité až hlinité hniezda pri brehoch väčších riek. Žije v teplých a suchých oblastiach s riedkymi lesnými biotopmi, trávnatými plochami so strmými pôdnymi odkryvmi. Na začiatku júna hniezdia a znášajú zvyčajne 8 bielich vajec o ktoré sa starajú obidvaja rodičia asi tri týždne. Väčšina samcov býva monogamná. Včelárik patrí medzi transmigrujúce druhy. Odlietava na juh za Saharu už koncom leta a prilietava k nám ako posledný sťahovavý vták. Ich spev oproti sfarbeniu je jednoduchší. Ozývajú sa bublavým „pur pur“ alebo „krut“.
Spracovala: Bc. Zuzana Fričová
Ilustrácie a foto: Bc. Zuzana Fričová
Foto titulka: Archív Lovca
