Vtáctvo našich lesov, časť 1

VTÁKY OBOHACUJÚ PRÍRODU OD PRADÁVNYCH ČIAS A SÚ JEDNOU NAJROZMANITEJŠOU, NAJPESTREJŠOU A ASI AJ NAJOBDIVOVANEJŠOU SKUPINOU ŽIVOČÍCHOV. PRE ČLOVEKA SÚ UŽ PO TISÍCROČIACH INŠPIRÁCIOU. V MNOHÝCH KULTÚRACH PREDSTAVUJÚ SYMBOL MÚDROSTI, SLOBODY A DUCHOVNOSTI. ŽIJÚ V NAŠEJ BEZPROSTREDNEJ BLÍZKOSTI A BEZ ICH PRÍTOMNOSTI BY SME BOLI UKRÁTENÍ O MNOHORAKÉ POSPEVOVANIE. I PRI VYKONÁVANÍ POĽOVNÍCKEJ ČI LESNÍCKEJ ČINNOSTI SME SPREVÁDZANÍ TÝMITO LESNÝMI BYTOSŤAMI, KTORÉ NÁS SVOJÍM SPEVOM INFORMUJÚ O SVOJEJ EXISTENCII. PRETO VÁM LOVEC CHCE BLIŽŠIE PREDSTAVIŤ VTÁCTVO NAŠICH HÔR A V PRVOM DIELY SÚ TO SOVA LESNÁ, HÝĽ A VLHA HÁJOVÁ.

SOVA LESNÁ (STRIX ALUCO)

Sova lesná je jedna z najznámejších a najrozšírenejších sov sveta. Areál jej výskytu je okrem Európy aj v Ázii a v severnej Afrike. Špecifickým biotopom sú listnaté, zmiešané ale aj ihličnaté lesy. Nevyhne sa ani urbanizovanej krajine, preto ju je často vidieť aj v mestských parkoch.

Má veľkú guľatú hlavu s veľkými čiernymi očami, biele vibrisy okolo zobáka a nápadné očné disky. Na lopatkách má biele škvrny a chvost má pomerne krátky. Dĺžka tela sa pohybuje od 37 až 39 cm s hmotnosťou dospelého jedinca od 425 až 525 g. Má výborné kryptické sfarbenie, tak je ju ťažké v lese zbadať. Vytvára veľa rôznych farebných foriem od jasno hrdzavej cez hnedú až po zriedkavú svetlosivú.

Samec v čase tokania sa ozýva charakteristickým húkaním, pričom húkanie využíva na komunikáciu so samicami. Častejšie je počuť kontaktné volanie „ke-vik“ s ostanými sovami. Samice sa ozývajú krátko a ostro typickým „kuitt“. Sovy lesné sú monogamné a vytvárajú páriky na celý život a páry sú spolu aj po celý rok. Hniezda si budujú v dutinách stromov, v starých stodolách, puklinách v skalných bralách a v starých hniezdach dravých alebo krkavcovitých vtákov. Svoje hniezdo, hlavne po znáške, ostro bránia a postavia sa na odpor aj voči človeku. Znáška má zvyčajne 2, prípadne 5 vajec a doba inkubácie trvá cca 29 dní. O svoje mláďaťa sa starajú ešte dlho po tom ako opustia hniezdo.

Sova lesná je nočný lovec a na korisť číha z výšky podľa sluchu a orientuje sa medzi stromami podľa pamäti. Loví prevažne drobné hlodavce, žaby a na menšie vtáky číha počas ich spánku alebo počas ich hniezdenia. Sovy majú binokulárne videnie, pretože oči sovy smerujú dopredu, takže zorné polia očí sa čiastočne prekrývajú a vďaka tomu vie sova presne odhadnúť vzdialenosť. Ušné otvory majú umiestnené asymetricky, čo zvyšuje presnosť určenia zdroja zvuku.

VLHA HÁJOVÁ (ORIOLUS ORIOLUS)

Vlha hájová obľubuje nížinné listnaté lesy, parky alebo záhrady, pričom obľubuje lužné topoľové lesy. Vlha hájová je sťahovavý druh a prilieta k nám na prelome apríla a mája a koncom augusta a začiatkom septembra staré a mladé vtáky osobitne odlietajú do juhoafrického zimoviska.

Samec vlhy je výrazne sfarbený vták so zlatožltou hlavou, chrbtom a spodnou časťou tela. Krídla, chvost a uzdička sú čierne, ale konce chvostových pier sú žlté. Samice sú nenápadnejšie a na vrchnej časti tela sú matne olivovozelené a na spodnej časti tela sú fŕkané. Trtáč a podchvostové krovky sú zlatožlté. Je to jediný náš spevavec s červeno sfarbenou dúhovkou. Veľkosťou pripomínajú škorca a hoci samce sú veľmi farebne výrazné, tak napriek tomu sa pri pohľade do slnečným svitom zaliatych korún celkom stratí.

Jeho prítomnosť sa dá ľahko odhaliť s jeho flautovitým spevom. V speve znejú výrazne melodické strofy z 3 – 5 jasných flautových tónov. Samec sa ozýva pískaním rôznymi variáciami ako  „didli fidlié“ alebo “strýco juró”. Varovný hlas je ostré „gvejk“.

Hniezda stavajú zvyčajne na vidlici konára tak, že vidlica je zakomponovaná do jeho horného okraja a hniezdo visí z konára. V znáške v čase hniezdenia od mája do augusta  sú zvyčajne 3 – 4  čierno škvrnité vajcia a doba inkubácie trvá 14 – 15 dní. Po piatich týždňoch výchovy mláďat sa rodina rozchádza.

Potravu vlhy tvorí predovšetkým hmyz a bobuľovité ovocie pochádzajúce zo stromov. Vlha sa takmer vôbec nezdržiava na zemi.

HÝĽ LESNÝ (PHYRRHULA PHYRRHULA)

U nás sa populácie hýľa vyskytujú v horských lesoch na celom území Slovenska v lesných, krovitých biotopoch, ale aj v sadoch, záhradách ba aj v mestských parkoch. Tento vták je väčší ako vrabec a medzi samcom a samicou je pohlavný dimorfizmus; samce majú výrazné jasnočervené sfarbenie a samice nemajú červeno ružové, ale hnedoružovkasté. Zobák majú hrubý a krátky a poznávacím znakom je aj biely trtáč. Mláďatá pripomínajú sfarbením samicu, ale nemajú ešte vrchnú časť hlavy čiernu.

Hýle vytvárajú páry niekedy už v jeseni, v zime sa spoločne potulujú a od marca spoločne hľadajú vhodné miesto na hniezdenie. Obývajú husté kríky a stromy v ktorých samica stavia hniezdo. Hniezdenie začína v máji a znášajú 4-5 vajec, ktoré sú svetlomodré s červenohnedými škvrnami. Na vajciach sedia 15 dní a do roka môžu byť aj dve znášky. Živia sa semenami, plodmi, púčikmi a mláďatá kŕmia zväčša hmyzom. 

Spev sa skladá z rozkúskovaných tichých pískaní a trilkov. Ozývajú sa nenápadne mäkkým, smutne klesajúcim volaním „hýl“ alebo „fiu“.

Spracovala: Bc. Zuzana Fričová
Ilustrácie a foto: Bc. Zuzana Fričová