Žije v blízkosti lesov, lúk a polí. V letnom období preferuje skôr lesy, ale v zime sa spolu s havranmi zdržiava prevažne na poliach. Je to všežravec, ktorý nepohrdne ani zdochlinami. Spev Vrany v období párenia je odlišný od obyčajného krákania, od spevu drozda či slávika sa podstatne líši. V prepise znie Ako plne znejúci “klonky, klonky”. Tento, ak sa to tak dá nazvať, spev začuje len málokto, lebo tok vrán prebieha už v predjarí, kedy väčšina z nás ešte do prírody na dlhšie prechádzky veľmi nechodí.
Vrany na našom území väčšinou hniezdia na úplne odľahlých miestach. Je to hlavne dôsledok jej nekompromisného prenasledovania poľovníkmi, predovšetkým v minulosti. Vrana totiž na jar veľmi rada lúpi z vtáčích hniezd vajcia, neobstojí pred ňou ani malý zajačik alebo bažantie kura. Hniezdo si vrana stavia hlavne na vysokých stromoch z konárikov, korienkov a peria. V apríli znáša 4–5 modrozelených vajec. Samica na nich sedí zhruba tri týždne.
Úplne Inak sa chová vrana tam, kde jej človek jej prítomnosť „dovolí“. V Poľsku, východnej Európe bežne hniezdi v tesnej blízkosti ľudských obydlí v mestách, chová sa tam úplne dôverčivo ako nám dobre známa kavka. Krkavcovité, Medzi ktoré Vrana patrí, sú totiž veľmi prispôsobivé vtáky. Patria sem z bežne známych druhov napríklad havran, kavka, sojka, straka. Stačí si len uvedomiť, že pred pár rokmi sme sa s hniezdením straky či sojky uprostred mesta nestretli. Dnes ich vidíme takmer na každom kroku. Straky bežne hniezdia pár metrov od okien obytných budov, takže mnohí z nás majú možnosť sledovať ich rodinný život dosť podrobne.
Vrana čierna je o trochu menšia ako havran, dosahuje veľkosť približne štyridsaťpäť centimetrov, váži 600 až 700 gramov a na rozdiel od havrana, ktorý má zobák svetlejší (sivý) vrana má čierny zobák. Havran má perie lesklé čierne s modrastými odleskami. Na rozdiel od vrán a krkavcov má havran operené aj nohy. U nás je pomerne častá aj vrana sivá.
Od vrany čiernej sa líši sfarbením do siva okrem hlavy, krídel a chvosta, ktoré sú čierne. Oba druhy môžeme pozorovať v mestách po celý rok a svojou vynaliezavosťou často prekvapia. Napríklad – zobákom nedokážu rozbiť škrupinu orecha, vyletia s ním teda vysoko hore a pustia ho na tvrdý asfalt alebo betón, aby sa rozbil. S takýmto správaním vrán sa môžete stretnúť aj v našich končinách, stačí sa poriadne dívať okolo seba. Najväčším druhom z čeľade je krkavec veľký, podľa ktorého bola aj nazvaná. Dosahuje veľkosti okolo 50 cm a rozpätie krídel dosahuje až 1,2 metra. Jeho perie je celé čierne s kovovým leskom. Spoľahlivým poznávacím znamením je operený koreň zobáka. V mestách krkavca len tak ľahko neuvidíte, podarí sa vám to skôr vo voľnej prírode. Je veľmi ostražitý a spozorujete ho skôr plachtiaceho po oblohe.
Spracoval: Mgr. art. B. Paulíny
Foto: archív