UŽ OD PRADÁVNA SI O VLKOCH VEĽA ĽUDÍ MYSLÍ, ŽE LOVIA PRE ZÁBAVU. LOV PRE ZÁBAVU JE VŠAK IBA ĽUDSKÁ DOMÉNA, VLCI LOVIA LEN VTEDY KEĎ MAJÚ HLAD.
Vlk strávi získavaním potravy takmer jednu tretinu svojho života a je k lovu dokonale prispôsobený. Korisť dokáže zacítiť na vzdialenosť až troch kilometrov, má výborný sluch a dokáže sa skvele orientovať v stopách. Pri hľadaní potravy dokáže uraziť až niekoľko stoviek kilometrov. Korisť môže prenasledovať aj niekoľko kilometrov a vyvinúť pri tom okamžitú rýchlosť až 60 km/h. Vďaka kolektívnemu spôsobu lovu dokáže vlčia svorka uloviť zviera vážiace aj cez 500 kg.
Vlci lovia zo 61 % jelene a zo 31 % diviaky. Jedia ale tiež hmyz, rastliny a malé živočíchy. Lovia väčšinou vo svorkách, ale objavia sa aj vlci samotári.
VPLYV VLKA NA POPULÁCIU KORISTI
Ekosystém je veľmi zložitý a prepracovaný systém, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Narušenie ktorejkoľvek jeho časti môže viesť až ku kolapsu celého systému. Činnosť vlka ako predátora má, rovnako ako ostatné súčasti systému, veľký význam. Vlci lovia selektívnym spôsobom, takže drvivú väčšinu ich koristi tvoria zvieratá mladé, staré, choré alebo inak hendikepované. Lov zvierat, ktoré ochoreli nákazlivou chorobou je pre populáciu koristi veľmi užitočné – zabráni to rozšíreniu choroby na zvyšok populácie, ktorá by v prípade stádových zvierat mohla byť čoskoro nakazená takmer celá. Chytenie zvierat zranených alebo slabých neznamená pre stádo žiadnu škodu a príslušné zviera je ušetrené trápenia, ktorému by bolo inak vystavené. Tieto zvieratá sú navyše pre stádo bezvýznamné, pretože nemôžu prispieť k rozmnožovaniu a iba uberajú miesto a potravu silnejším a schopnejším jedincom.
Avšak sú prípady kedy vlci nelovia len chorú, starú alebo inak postihnutú zver ale lovia aj dospelé, zdravé jedince a trofejovo hodnotné jedince, čím spôsobujú škodu. Príkladom je aj rok kedy boli strhnuté dve zlaté trofeje – jelene, mala na svedomí práve táto šelma. „S vlkom sa delíme pomerom jedna k jednej,“skonštatoval Ján Nôžka, poľovný hospodár Chránenej poľovnej oblasti Poľana, ktorá je s rozlohou viac ako 20-tisíc hektárov najväčšia v okrese. Počty vlkov sú, podľa neho, vysoké, čo súvisí aj s vysokým počtom raticovej zveri. „Nie je dobré, keď nám tie najlepšie trofeje takto odchádzajú,“ dodal.
ZVER STRHNUTÁ VLKOM DRAVÝM
V nasledujúcich tabuľkách a grafoch je pre ukážku prehľad zveri strhnutej vlkom dravým (Canis lupus) na území CHKO Poľana v rokoch 2010 až 2013.
V tabuľke 1 2010-2011 môžeme vidieť 25 ks jelenej zveri, 0 ks srnčej zveri a 1 ks diviačej zveri strhnutej vlkom dravým za dané obdobie, ktoré je následne graficky znázornené.
Tabuľka č. 1 Pre zväčšenie kliknite na obrázok.
V tabuľke 2 2011-2012 môžeme vidieť 32 ks jelenej zveri, 0 ks srnčej zveri a 4 ks diviačej zveri strhnutej vlkom dravým za dané obdobie, ktoré je následne graficky znázornené.
Tabuľka č. 2 Pre zväčšenie kliknite na obrázok.
V tabuľke 3 2012-2013 môžeme vidieť 31 ks jelenej zveri, 2 ks srnčej zveri a 0 ks diviačej zveri strhnutej vlkom dravým za dané obdobie, ktoré je následne graficky znázornené.
Tabuľka č. 3 Pre zväčšenie kliknite na obrázok.
ZÁVER
Vzhľadom na stúpajúce stavy jelenej a diviačej zveri, ktoré tvoria hlavnú zložku potravy vlkov, následne stúpajú aj stavy týchto šeliem. Objavujú sa čoraz častejšie stretnutia človeka s vlkom a aj nálezy zveri strhnutej touto psovitou šelmou. Početnosť vlkov priamo ovplyvňuje výmera plochy, ktorú majú k dispozícii. Vlk je silne teritoriálne zviera, ktoré si chráni svoje územie, a tak sa dá ľahko odvodiť počet svoriek na danom území.
autor: Soňa Murínová
foto: archív
