Včelársky rok

VČELÁRSKY ROK ROZDEĽUJEME NA ŠTYRI ZÁKLADNÉ OBDOBIA, V KTORÝCH SA MENÍ STAV VČELSTVA A ZÁROVEŇ AJ PRÁCA, KTORÚ TREBA V TOMTO OBDOBÍ VYKONAŤ. VČELÁRSKY ROK NIE JE ROVNAKÝ S KALENDÁRNYM ROKOM A ZAČÍNA PRÍPRAVOU VČELSTIEV NA ZIMU. 

Obdobie zazimovania (august – september) je charakteristické tým, že z biologického hľadiska tu prebieha výmena generácie krátkovekých letných včiel za dlhoveké včely, ktorých životným poslaním je úspešné prezimovanie a výchova jarnej generácie. Augustom sa začína nový včelársky rok, končí sa obdobie znášky a pre včelára sa začína najvýznamnejšie obdobie roka a to príprava včelstiev na nasledujúcu sezónu. REJNIČ (1990) uvádza, že včely vyliahnuté v tomto období väčšinou prežijú zimu. Neklamným znakom, že znáška sa už skončila je vyháňanie trúdov včelami z úľov. Bezprostredne pred prípravou včelstiev na zimu rušíme medníky. Jesennou prehliadkou zisťujeme silu včelstva, prítomnosť matky, zásoby medu a peľu. Podľa množstva zásob a sily včelstva určíme potrebu zásob na zazimovanie. Účelom zimných zásob je poskytnúť včelám potravu na obdobie cez ktoré im ju príroda neposkytuje. Najvhodnejšie je dokrmovať včelstvá cukrovým sirupom v pomere 3 : 2 (tri diely cukru a dva diely vody). Zimné zásoby začíname dopĺňať až po jesennej prehliadke. Cukrový sirup podávame bez prerušenia až do vyčerpania celej dávky. Včelstvám je potrebné doplniť 10 kg zásob. S príchodom prvých nočných mrazov utepľujeme priestor nad rámikom vhodným a vzdušným utepľovacím materiálom, ako je napríklad plátno, novinový papier.

Obdobie zimného pokoja (október – február), je obdobie v ktorom sa včelstvo vplyvom zníženej teploty stiahne do chumáča a prezimuje v ňom. Zima je v prírode obdobím vegetačného pokoja. Pochody živých organizmov sa však celkom nezastavujú, len spomaľujú. Aj včely prekonávajú zimu v určitej životnej aktivite stiahnuté do chumáčov. Včelstvo, ktoré je dobre zásobené a ošetrené, prezimuje aj v najtuhšej zime. Zimný chumáč má tvar gule a najčastejšie sa vytvára na prednej časti plástov pri letáčovom otvore. Okolo chumáča sú zásoby medu. Teplota v chumáči je cez zimu 18 – 25 oC a na povrchu 7 oC. Včely sa spravidla sťahujú do chumáča na mieste, ktoré je už vopred pripravené. Tak ako sa postupne míňajú zásoby, postupuje aj zimný chumáč od letáča smerom hore a postupne dozadu. Včely, ktoré sú v kontakte so zásobami, zásoby postupne odoberajú a kŕmia nimi ostatné včely zimného chumáča. Cez zimné obdobie choré a staré včely hynú v úli. Ich mŕtvolky nachádzame na podmetovej podložke. Za normálnych okolností sa vo včelstve nachádza okolo 30 až 150 mŕtvoliek. Z úľov vysúvame podmetové podložky a podľa meliva posudzujeme prezimovanie včelstiev.

Obdobie jarného rastu (marec – apríl). S postupným otepľovaním začínajú včelstvá v tomto období plodovať. Po prvom jarnom prelete treba urobiť prehliadku včelstiev za účelom zistenia stavu prezimovania. Za slnečného bezveterného počasia, keď teplota v tieni stúpne na 9 o C, začínajú včely z úľa vyletovať. Prvý jarný prelet nazývame aj očisťovacím preletom.. Aby včelár podrobne poznal stav prezimovaného včelstva, musí čím skôr vykonať jarnú prehliadku. Kontroluje najmä silu včelstva, prítomnosť matky a jej kvalitu, stav a rozlohu plodu, množstvo medových a peľových zásob a zdravotný stav včelstiev. Ak včelstvo nemá zásoby musíme ich pridať, ak nemá matku je najlepšie pridať matku so zásobným včelstvom alebo ho spojiť s iným včelstvom. Jarný rozvoj včelstiev ovplyvňuje starostlivosť o včelstvá, matka, hmotnosť včelstva, zásoby v úli, znáška sladiny a peľu, teplo a počasie. V tomto období je dôležité, aby včely mali v blízkosti včelnice dostatok vody v hygienickom napájadle umiestnenom na slnečnom mieste v závetrí. V druhej polovici apríla včelstvá obyčajne začínajú silnieť liahnutím väčšieho množstva mladušiek. Po oteplení a rozkvitnutí rastlín bohatých na peľ a nektár matka stále intenzívnejšie ploduje. Zväčšujú sa plochy plodu i množstvo včiel. S rastom včiel sa zvyšuje spotreba zásob, preto včelár musí sledovať množstvo zásob vo včelstvách. Keď včelstvá silnejú, rozširujeme ich pomocou pridávania medzistienok, aby sme im zväčšili plochy na plodovanie a priestor na ukladanie zásob.

Produkčné obdobie (máj – jún). V tomto období sú včelstvá na vrchole rozvoja pretože kvitne väčšina nektárodajných rastlín, prebieha tu odchov matiek, rozmnožovanie stavov včelstiev, opeľovanie hmyzomilných rastlín, zber nektáru, peľu a napokon aj vytáčanie medu. Včelstvá sú na vrchole svojho rozvoja. V úľoch je dostatočné množstvo lietaviek pripravených na využite nektárových zdrojov. Včelstvá sa zameriavajú na zachovanie rodu               a zhromažďovanie zásob. V tomto období dochádza aj k rojeniu včelstiev. Rojenie je nepohlavný spôsob rozmnožovania. Ak chceme zabrániť rojeniu, musíme včelstvá obhospodarovať tak, aby sa nedostali do rojovej nálady.  V tomto období sú včelstvá v plnej sile a sú schopné v krátkom čase nahromadiť veľké zásoby nektáru. Ak sa hlavná znáška vydarila a medníky sú plné zrelého medu, môžeme med vytáčať. Výnos medu, ako hlavný ukazovateľ pri posudzovaní včelárovej práce, závisí od poveternostných podmienok včelárskeho roka, od zdrojov paše a hlavne od práce včelára!

spracovala: Ing. Lucia Polahárová
foto: archív