Tetrov hlucháň – Tetrao urogallus

Hlucháň je jedným z najväčších kurotvarých vtákov nielen v našej krásnej prírode, ale na celej Zemi.  Napriek svojej veľkosti a hmotnosti je to výkonný bežec i letec. Hoci svojom rodovom mene nesie pomenovanie hluchý, hluchlým býva len pri poslednej strofe tokania. Žiaľ,  čo raz viac je jeho osud vrtkavejší.

OHROZENÝ KRÁSAVCI

Hlucháň sa pýši krásnym sfarbením. Hlavne tu je výrazný pohlavný dimorfizmus. Sliepky sú menšie, mávajú oranžovú hruď a chrbát, lemovaný tmavými pásikmi. Spodok tela je svetlejší a chvost býva zaokrúhlený. Kohút je čiernosivastý, kovovým odleskom na krku a hrudi a s výraznou bielou škvrnou na lopatkách. Nad hornou mihalnicou je široká bradavicovitá lysinka živočervenej farby. Chvost je čierny s bielymi škvrnkami, ktorý sa skladá z 18 pier. Mladé samčeky sa líšia od starších najmä chvostom a zobákom. Staršie samce majú chvost ako keby dorovna odťatý, mladé samce ich majú mierne zaoblený. Zobák pri mladých kohútoch je hladký, pri 3- ročných sa začína tvoriť od nozdier brázdičková priehlbinka, ktorá postupuje s vekom až po koniec zobáka.

KEĎ HLUCHÁŇ OHLUCHNE

Samec a samica počas roka žijú oddelene. Stýkajú sa na jar v čase párenia, ktoré začína v marci a trvá do konca mája vo vyšších polohách. Hlucháne tokajú na stromoch, na zemi výnimočne. Na tokanisko priletujú večer, pri západe slnka alebo hneď po ňom. Nenocujú však na tom istom strome, ale blízko seba. Niektoré pozorovania z Karpát uvádzajú, že na jednom strome nocovalo niekoľko kohútov. Inde sú aj prípady kŕdlového tokania. Tokať začínajú pred svitaním, a tokajú pokiaľ sa nerozvidní. Prvú časť predstavuje krátke, tupé klepnutie, ktoré sa zrýchľuje a končí s mľasknutím. Kohút drží chvost vzpriamený a vejárovito roztvorený, krídla sú spustené a krk vystretý nahor s naježenou bradou. Pritom buď stojí alebo chodí na ležiacom strome. Potom nasleduje ďalšia časť spevu podobné k brúseniu kosy, ktorý tri razy za sebou zopakujú. Pri tomto speve má samec roztvorený zobák a priviera oči. Povolením napätia bubienka s prikrytím vonkajšieho zvukovodu so svalovým výbežkom sánky, sa stáva na 3 sekundy hluchým. Keď sa rozvidnie, hlucháne zletujú na zem, kde medzi sebou bojujú. Sem tam zatokajú kohúty aj večer, ale sliepky sa večer neozvú. Samica po oplodnení vyhľadáva pre hniezdo tiché, pokojné miesto pod kríkom, alebo pod konármi vyvrátených stromov, najlepšie v blízkosti mravenísk. Hniezdo býva plytká jamka, jemne vystlaná trávou, ihličím a machom. Počet vajec býva 6-12 a viac.

BIOTOP

Najčastejšie u nás žijú v starých, redších horách alebo mladinách. Najviac obývajú zmiešané zárasty, menej čisté ihličnany a najmenej bučiny. Hypsometricky vystupujú u nás hlucháne po hornú hranicu hory, v istom ročnom období až do 1600 m n. m. Spodná hranica na Slovensku je asi 450 m (Ihráč), ktorú uvádza Ferianc vo svojej knihe. Potravu tvorí ako aj rastlinná tak aj živočíšna zložka. Mení sa cez rok podľa vegetačných zmien i výskytu drobných živočíchov. Potravu tvoria púčiky ihličnatých stromov a listy, trávy a iné byliny, hôrne plodiny a hmyz. Na trávenie potrebujú veľa gastrolytov, ktorých celková váha môže dosiahnuť vyše 50 g.

NA POKRAJI ZÁHUBY

Meniaca sa klíma, prírodné podmienky ale aj myslenie a život človeka sa priebehom niekoľkých storočí zmenilo, čo ovplyvnilo rovnovážny stav mnohých druhov živočíchov.  Pán Ing. Bystriansky vo svojej štúdii  „Potravinové  zdroje a predátori tetrova hlucháňa na Slovensku a v nórskom Telemarku “včera“ a dnes“ opisuje ako sa podceňujú niektoré skutočností (nedostatok a zlá štruktúra potravy, zvýšený predačný tlak apod.) a nadceňuje sa rušenie človekom, lesné hospodárstvo, poľnohospodárska činnosť a pod. Prvotné limitujúce faktory sú potrava a predačný tlak. Dôležitá je prítomnosť podrastu bobuľových krov alebo blízkosť trávnatých pasienkov a rúbaní s bohatým nárastom čučoriedia, brusničia, malinčia, jahôd a pod. Veľmi dôležité sú mraveniská, hlavne druhu mravca lesného (Formica rufa), ktorých tiež ubúda. Mravce predstavujú bielkovinovú zložku potravy, ktorá je dôležitá pre odchov 1 – týždňových mláďat. Úmrtnosť mláďat je veľká a sliepka málokedy vychová 3 – 4 juvenilné jedince. Pre nedostatok mravenísk sa musia dlhšie presúvať k potravovým zdrojom, čím sa vystavujú nebezpečenstvu ulovením dravcov.

Dôležitá zložka potravy mladých hlucháňov. Tvar mraveniska závisí od charakteru miesta, na ktorom sa nachádza. Mravenisko v svetlom mieste, kde naň dopadá slnečné sú plochejšie.

Mravenisko v hustom poraste býva vyššie, aby prijalo čo najviac slnečnej energie. Takéto bývajú opierajúce sa o strom, vývrat, alebo koreň.

Plody vresov chýbajú, čučoriedok je málo a zatienené slabo rodia, čo nestačí pokryť požiadavku ľudí a medveďov. Brusnice sú v husto zalesnenej a poľnohospodársky neudržiavanej krajine vzácne, lebo ich potlačili nekosené a nespásané vysoké byliny a trávy, poznamenáva Ing. Bystriansky.

Pokles hluchánej populácie je aj na úkor ochrany iných druhov živočíchov, čo tvorí značnú časť prirodzených nepriateľov hlucháňa. To vedie k zvýšeniu predačného tlaku. Okrem toho sú ohrozené aj násady vajec. Medzi predátorov,  ktorý obľubujú vajcia sú hlavne jazvece, kuny, líšky, krkavcovité vtáky, neohrdne nimi ani diviak, ba ani väčšie šelmy.

Správne udržiavaný les pre hlucháňa znamená výškovo a vekovo diferencovaný medzernatý les, t.j. aplikácia metódy pestovania prírode blízkeho lesa, dopĺňa Ing. Bystriansky. Ďalej uvádza, že udržiavané lúky a pasienky kedysi umožňovali hlucháňom a ostatnému hmyzožravému vtáctvu ľahkú dostupnosť dážďoviek, slimákov, pavúkov a chrobákov a tiež produkovali veľké množstvo hmyzu, napr. živiaceho sa rozkladajúcim trusom oviec a dobytku. Pastviny boli porastené riedkymi skupinkami briez a osikami popod ktoré rástli a bohato plodili lesné jahody. Polia a lúky sa hnojili iba maštaľným hnojom a močovkou, nie chemickými látkami a hnojivami, čo umožňovalo vhodné podmienky nielen pre hlucháňa.

Dlhodobý negatívny trend vo vývoji hluchánej populácie pokračuje, preto je dôležité zabezpečiť a vytvárať celistvé biotopy typické pre hlucháňa. Potrebné je prispôsobiť hospodárky spôsob, ktorým sa dosiahne patričná veková a priestorová štruktúra lesa ponechaním menej hospodárskych významných drevín. Ďalej udržovať aj v znesiteľnej miere aj počty predátorov tetrova hlucháňa. Na tak malú krajinu ako je Slovensko môžeme byť pyšný, že tu máme veľké šelmy, no do našej prírody neodmysliteľne patrí i hlucháň, preto by sa aj jemu mala stále venovať zvýšená pozornosť.

spracovala: Bc. Zuzana Fričová
ilustrácie a fotografie: Bc. Zuzana Fričová
foto titulka: Matej Bobrík

Zdroj:
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska (1), Slovenská akadémia vied, 1977, Bratislava, s.362-367; so spoluprácou Ing. Stanislavom Bystrianskym: Potravinové  zdroje a predátori tetrova hlucháňa na Slovensku a v nórskom Telemarku “včera“ a dnes“