Na svete žije niekoľko druhov kamzíkov, od bielych žijúcich v Amerike, až po „naše“ tatranské, ktoré žijú na našom území už pomerne dlho. Okrem kamzíka vrchovského-tatranského žije u nás aj jeho poddruh Kamzík alpský. Najviac sa vyskytuje v Čechách, kde ho priviezli pred takmer 100 rokmi.
Kamzík patrí k chráneným druhom. Spolu so svišťom vrchovským tatranským nežije nikde inde na svete iba v Tatrách. Kamzík žije v čriedach vo vysokohorskom teréne nad hranicou lesa. Tým sa líši od kamzíka alpského, ktorý sa zdržiava hlavne v lese. Dospelé samce sú vysoké 70-80 cm a vážia 25-35kg. Samice sú menšie a aj rohy majú menej mohutnejšie oproti samcom. Kamzík je vynikajúco prispôsobený na život v drsných vysokohorských polohách, čo z neho robí dokonalého „horolezca“. Dlhé kosti končatín sú robustnejšie a hrubšie a to mu umožňuje prekonávať väčšie výškové rozdiely a pri stúpaní sa pohybovať oveľa rýchlejšie.
Drsnému prostrediu v ktorom žijú je prispôsobené aj ich srdce a pľúca – je v pomere k telu väčšie ako u iných zvierat. Sfarbenie srsti je závislé od ročného obdobia. V lete má kamzík hrdzavú až hrdzavohnedú srsť, v zime je tmavšia až hnedočierna a veľmi hustá. Dokonale ich chráni pred vlhkom a zimou. Kamzík ale má najlepší zrak a veľmi dobre vyvinutý sluch a čuch.
Ruja sa začína zvyčajne koncom mesiaca október a trvá do decembra. Samica rodí väčšinou jedno mláďa, výnimočne dve a to v mesiacoch máj až jún. Tesne pred pôrodom sa oddelí od stáda a na svet privádza jedno, vzácne dve mláďatá, ukrytá v kríkoch a drevine. Mláďatá zostávajú pri matke až do narodenia nového mláďaťa. Vo veku 2,5 roka sa stávajú pohlavne dospelé.
KAMZÍK A STÁDO
Kamzíky žijú v stádach, ktoré vedú skúsené samice. Samce sú väčšinou samotári a k čriede sa pripájajú len v čase ruje (od októbra do decembra). Vtedy sa o čriedu uchádzajú viaceré samce, no prvenstvo patrí len jednému. Ten vzíde zo súboja, pri ktorom sa dokážu hrýzť a bodať rožkami. Najsilnejší kamzík, ktorý obháji dominantné postavenie v čriede sa spári s kamzicami.
POTRAVA
Živia sa hlavne bylinami, trávami a lišajníkmi. Alpský kamzík sa živí aj zelenými a drevnatými časťami kríkov a stromov. Za pašou vychádza na svitaní. Cez obed oddychuje v tieňoch skál. Na pašu opäť vychádza podvečer. Prirodzenými nepriateľmi kamzíkov je hlavne rys a orol skalný.
KAMZÍK VRCHOVSKÝ TATRANSKÝ VS. KAMZÍK ALPSKÝ
Poddruhom kamzíka vrchovského tatranského je kamzík alpský. Obidva druhy patria medzi vynikajúcich horolezcov, čomu majú prispôsobené ratice. Z vnútornej strany sú mäkké, dobre priľnú na tvrdý skalnatý povrch. Okraje ratíc majú zase tvrdé. Nad nimi majú dva malé výrastky, ktoré využíva hlavne pri strmých zostupoch.
KAMZÍK TATRANSKÝ
Žije nad hornou hranicou lesa a do lesa schádza len vo veľmi výnimočných prípadoch. Je prísne chránený. Živý sa bylinami, trávami a lišajníkmi.
KAMZÍK ALPSKÝ
Žije v lesoch Veľkej Fatry a Slovenského raja. Tento poddruh kamzíka nie je chránený a preto sa každoročne môže uloviť pár kusov. Jeho počty teda okrem už spomínaných predátorov, ktorí ho môžu ohroziť patria aj poľovníci. Okrem bylín a lišajníkov sa živý aj drevnatými časťami kríkov a stromov.
Zaujímavosti – Čo ste možno nevedeli
Naše kamzíky ani svište nepijú vodu z potokov, stačí im rosa, šťavnatá tráva a horské byliny. Spoločné majú aj to, že približne rovnako dlho žijú. Kamzíky priemerne dvadsať rokov, svište o dva menej.
Kamzík je veľmi citlivý na vyrušovanie a znečisťovanie životného prostredia. Jeho skok môže byť dlhý až sedem metrov.
Spracovala: redakcia
Fotografie: archív
Zdroj: http://www.napant.sk/fauna/kamzik.htm
Zvieratá Nízkych Tatier – Kamzík vrchovský”, ZO SZOPK “Nízke Tatry” 2003
