Spoločné poľovačky - výrad a pasovanie za lovca

A DECEMBER? ASI KAŽDÉMU POĽOVNÍKOVI SA TO SPÁJA SO SPOLOČNÝMI POĽOVAČKAMI, ZÁŽITKAMI, KVAPKOU ADRENALÍNU, PRÍJEMNÝM POCITOM ZO SPOLOČNÉHO STRETNUTIA A SLÁVNOSTNÝM VZDANÍM ÚCTY ULOVENEJ ZVERI. SPOLOČNÉ POĽOVAČKY NIE SÚ LEN O LOVE, ALE PREDOVŠETKÝM JE TO SPOLOČNÁ UDALOSŤ PLNÁ TRADÍCII A ZVYKOV. TIETO ZVYKY A TRADÍCIE SÚ POSTAVENÉ NA ÚCTE K ZVERI (ČI UŽ K ŽIVEJ ALEBO ULOVENEJ) REŠPEKTOVANÍ A ÚCTE K OSTATNÝM ÚČASTNÍKOM POĽOVAČKY A PREDOVŠETKÝM NA DODRŽIAVANÍ BEZPEČNOSTI POČAS LOVU.

Samotnému slávnostnému otvoreniu vedúcim poľovačky predchádza príchod pozvaných hostí a poľovníkov, pozdravenie a podanie ruky, prezentácia, kontrola zbrojného preukazu, poľovného lístka, kalibru zbrane a v prípade hostí samotnej pozvánky.

Ešte pred začatím poľovačky, je potrebné pripomenúť účastníkom poľovačky, aby dodržiavali pravidlá a bezpečnosť, ktorá je v tomto prípade na prvom mieste.

Priebeh poľovačiek – od nástupu až po ukončenie – iste poznajú všetci poľovníci, ale väčšine nepoľovníckej verejnosti ostáva záhadou. Preto aj tí, ktorí majú tú česť zúčastniť sa na základe pozvánky spoločnej poľovačky, niekedy so zatajeným dychom sledujú celý jej priebeh. Búšenie srdca, stúpajúci adrenalín a pocit uspokojenia sú sprievodné pocity hádam každého poľovníka.

Najzaujímavejším a emocionálne najsilnejším zážitkom je výrad spojený s pasovaním za lovca. A týmto dvom etapám spoločnej poľovačky sa budeme viac venovať.

Každá spoločná poľovačka sa končí slávnostným ceremoniálom, teda vzdaním úcty všetkej ulovenej zveri, či už sa jedná o vysokú, diviačiu, alebo malú zver. Ulovená zver sa ukladá na výradisko, pričom zver musí byť vyvrhnutá a ošetrená. Na telo ulovenej zveri ležiacej na pravom boku položíme strelecký zálomok z ihličnatého alebo listnatého stromu tak, aby odlomená časť zálomku smerovala samčej zveri k hlave a samičej opačne (k pohlavným orgánom – znak materstva).

Samotné výradisko je plocha obložená vetvičkami z ihličnatých stromov a s otvorom na strane, kde budú stáť strelci. V rohoch výradiska sú umiestnené malé vatry, ktoré sa pri výrade zapaľujú. Ulovené diviaky sa ukladajú od najväčšieho po najmenší a za nimi sa ukladá iná ulovená zver. Líšky sa ukladajú s chvostom zahnutým do pravého uhla k telu. Zver na výrade sa nemá prekračovať, ale obísť. Tak isto by sa nemala prekračovať hranica výradiska – do výradiska možno vojsť len cez otvorený priechod.

Strelci na výradisko nastupujú s nenabitými puškami na ľavom pleci, s ústiami hlavní smerujúcimi nahor.

Na čele výradiska,( t.j. zver smerujúca chrbtom) stoja vedúci poľovačky a predseda poľovného združenia. Presne na opačnej strane stoja lesničiari, po pravej strane strelci a po ľavej strane honci so psami. Nasleduje signál „Výrad“. Všetci prítomní stoja s obnaženými hlavami. Po signáli nasleduje príhovor predsedu PZ, ktorý poďakuje lovcom i honcom za úspešný a bezpečný lov a pozve všetkých na „posledný pohon“, teda na pohostenie. Poľovný hospodár oznámi počty ulovenej zveri, zablahoželá úspešným lovcom a vyzve ich, aby vošli do výradiska a postavili sa k nimi ulovenej zveri. Ak strelec ulovil viac kusov, posúva sa od najväčšieho k najmenšiemu. Poľovník, ktorý ulovil svojho prvého jeleňa, diviaka alebo inú zver, je pasovaný za lovca zveri. Po tomto sa predseda alebo vedúci poľovačky rozlúči pozdravom „Lovu zdar!“. Prítomní odpovedajú „Zdar!“ a zaznie signál „Lovu zdar!“.

Ceremoniál pasovania za lovca je pre mnohých poľovníkov nezabudnuteľný. Hádam každý poľovník má v živej pamäti svojho prvého uloveného diviaka, srnca, jeleňa, alebo inú zver.

Pasovanie za poľovníka pochádza z obradu, aký sa používal pri pasovaní za rytiera. Tento ceremoniál sa začal na našom území používať začiatkom 19. storočia. V súčasnosti za lovca môže byť pasovaný poľovník, ktorý úspešne absolvoval skúšku z poľovníctva. Pasovanie prebieha na spoločných poľovačkách, alebo pri individuálnej poľovačke.

PASOVANIE ZA LOVCA PODĽA POĽOVNÍCKEJ ETIKETY

Pasovaný poľovník sa postaví k pripravenej zveri a pasujúci poľovník (krstný otec) sa ho opýta:

„Pýtam sa Ťa …., (povie krstné meno pasujúceho poľovníka)
je to Tvoj prvý jeleň, ktorého si dnes ulovil?“

Pasujúci poľovník odpovie: „Áno“

Na vyzvanie pasujúceho poľovníka si kľakne na pravé koleno vedľa ulovenej zveri. Pušku drží v pravej ruke s pätkou opretou o zem a ľavú ruku položí na trofej. Pasujúci sa zľahka dotkne čepeľou poľovníckej dýky (alebo poľovníckym tesákom) ľavého ramena pasovaného poľovníka a pasuje ho za úspešného lovca týmito slovami:

„Vážený priateľ,
týmto úderom Ťa v mene bohyne Diany,
patrónky poľovníkov,
slávnostne pasujem za lovca jeleňov s tým,
že najprv musíš zver chovať, chrániť
a len potom sa jej čestným poľovníckym spôsobom zmocniť.
Druhým úderom Ti blahoželám k uloveniu tvojho prvého jeleňa.
Tretím úderom Ti pripomínam,
aby si za každých okolností zostal čestným poľovníkom,
statočným členom našej poľovníckej rodiny
a oddaným ochrancom našej krásnej prírody a krajiny“.

Po ukončení pasovania vyzve pasujúci lovca, aby vstal, ako prvý mu zablahoželá podaním pravej ruky a potom mu zablahoželajú všetci ostatní. V prípade, že sú prítomní pri pasovaní aj lesničiari, zahrá sa signál „Slávnostné lesnice“.

REALITA

Ako prebieha pasovanie za lovca vo väčšine poľovníckych združení?

Ceremoniál pasovania za lovca je v každom poľovníckom združení zaužívaný, avšak nie všade to prebieha presne podľa poľovníckej etikety. Väčšina poľovníkov má skúsenosť z pasovania za lovca, na ktorú sa len tak ľahko nezabúda – či už po obsahovej, alebo praktickej stránke.

Keď poľovník položí poľovníkovi otázku „Už si strelil svojho prvého jeleňa?“, väčšinou badať na tvárach pocity spokojnosti a hrdosti, miešajúce sa s nezabudnuteľným pocitom, ktorý prišiel spolu s prvou uštedrenou radou pri pasovaní za lovca (či už to bola palica, konár, alebo tŕňový prút).

Poľovník si pri svojom prvom úlovku vyberá „krstného otca“, teda poľovníka, ktorý ho bude pasovať za lovca, alebo laicky povedané, od ktorého dostane bitku. V niektorých združeniach býva dobrým zvykom, že pasujúcim poľovníkom je predseda poľovného združenia, resp. vedúci spoločnej poľovačky.

PRIEBEH PASOVANIA:

Pri nástupe na výradisko sa úspešní strelci postavia každý k svojmu úlovku a následne hospodár oznámi počty ulovenej zveri. Každému úspešnému strelcovi odovzdá zálomok a pogratuluje podaním pravej ruky. V prípade, že je medzi úspešnými strelcami aj taký, ktorý strelil svojho prvého jeleňa, diviaka, alebo inú zver, hospodár mu oznámi, aby ostal vo výradisku, pričom sa ho opýta:

„Pýtam sa Ťa, je to Tvoj prvý jeleň (diviak, iná zver), ktorého si dnes ulovil?“. Pasujúci poľovník odpovie: „Áno“.

Po odovzdaní všetkých úlomkov ostanú vo výradisku iba tí, ktorí patria medzi „prváčikov“ v úlovku pre daný druh zveri.

Poľovný hospodár sa opýta strelca, či má vybraného „krstného otca“ a následne ho vyzve, aby vstúpil do výradiska. Krstný otec sa postaví za pasovaného strelca a dá mu pár základných inštrukcií. Pasovaný strelec preloží svoju vybitú zbraň krížom cez ulovenú zver a sám si kľakne krížom cez zver.

Poľovník, ktorý ho bude pasovať, teda krstný otec ho s použitím pasovacej palice a verša pasuje za lovca ulovenej zveri. Strelec je počas ceremoniálu pasovania za lovca „okrstený“ tromi ranami palicou po svojej zadnej časti. Samozrejme, len máloktorý krstný otec dodržiava 3 rany. Pre radosť, alebo lepšie povedané škodoradosť, všetkých okolo stojacich zúčastnených je rán podstatne viac, ako len tri. Veď nech je na čo spomínať. Každý poľovník pri rozprávaní a spomínaní na prvú a právom nezabudnuteľnú bitku.  

A záverečná gratulácia od pasujúceho poľovníka a ostatných okolo stojacich strelcov je už len príjemným ukončením celého spoločného lovu.
Lovu Zdar!

spracovala: Ing. Jana Virguľová
zdroj: Slovenský poľovnícky zväz
foto: archív