Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov, ktoré žili na našom území. Vývoj tohto plemena prebiehal v našich podmienkach a musel prejsť dostatočne dlhý čas, aby sa práve takto vyformoval.
Kopovy z minulého storočia.
Vznikajúce plemeno udržiavali najmä poľovníci, ktorí potrebovali spoľahlivého, nebojácneho a odvážneho psa pre poľovanie na zver, žijúcu na našom území. Výberom sa niektoré jeho povahové a exteriérové vlastnosti zachovávali, iné, nevhodné sa z chovu vyraďovali. Tento proces prebiehal postupne, prirodzene a nenásilne. Základom dnešnej podoby slovenského kopova sa teda stal výber. V tom je jeho podstatný rozdiel oproti mnohým iným plemenám, ktoré vznikali ako cieľavedomé kríženie dvoch alebo viacerých rozdielnych plemien.
V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti hlasito a vytrvalo prenasledovať zver, prípadne ju zastaviť a držať na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška a sfarbenie boli iba druhoradé vlastnosti.
Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17. – 18. storočia a zakazuje sa v nich jeho kríženie s inými psami. Pod vedením slovenského kynológa Kolomana Slimáka sa v roku 1936 v Banskej Bystrici uskutočnil zvod kopovov, v ktorom sa vybrali vhodné jedince pre ďalší kontrolovaný chov a určili chovný plán. Prvé zápisy kopovov do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov. Už vtedy bol vypracovaný štandard len málo sa líšiaci od dnešného.
Počas 70 rokov šľachtenia museli chovatelia prekonať množstvo prekážok. Nezabránili im však dosiahnuť úspechy, aké v začiatkoch azda ani nepredpokladali. Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno, ktoré sa stane pre poľovníka nenahraditeľným pomocníkom. Dnes je im slovenský kopov dostatočnou odmenou. Bolo nepochybne šťastným rozhodnutím začať s jeho šľachtením. Samotná príprava projektu stála veľa času, odriekania, presviedčania, ale aj finančných prostriedkov. Čas ukázal, že slovenský kopov je pes, ktorý si zaslúži pozornosť a ani oficiálne schválenie v FCI (v roku 1963) mu neprinieslo toľko uznaní ako jeho výkon, ktorým neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy.
Pokračovanie nabudúce.
spracovala: Ing. Lucia Müllerová
foto: Soňa Murínová a archív Lovca
Literatúra:
BOLDIŠ, C. et al. Slovenský kopov v poľovníckej praxi,
Bratislava : SPZ, 1998. ISBN 80-80-789-27-3.
CIBEREJ, J. et al. Poľovnícka kynológia,
Zvolen : TUZVO, 2013. ISBN 978-80-228-2561-0.
