Prikrmovanie vtákov je v zimnom období často riešená otázka. Riešime ju najmä kvôli druhom, ktoré sa živia hmyzom. Najväčšiu skupinu tvoria spevavce. Cez leto sa živia rôznymi druhmi hmyzu, húsenicami, larvami či voškami, alebo inou potravou, ktorú si dokážu sami nájsť. Keď však v zime klesne ortuť teplomera veľmi nízko, hmyz sa skryje. Zimuje v štrbinách, pod kôru stromov, v rôznych škárach, či zemi, aby zasa z jari mohol začať lietať a loziť. Tu vtáctvo začína pociťovať stav núdze a sťahuje sa bližšie tam, kde očakáva lepší prístup k potrave, čiže k ľudským obydliam. No toto sťahovanie nie je len kvôli potrave, ale aj pre pocit väčšieho bezpečia (aby sa nestalo ľahkým terčom dravých vtákov). Ľudia majú však na záhradách aj staré ovocné stromy, v ktorých sa neraz nájde vhodná dutina alebo zavesená hniezdna búdka. Tieto sú dôležité na prežitie dlhých mrazivých nocí. Aktivita vtáctva utícha s príchodom súmraku, čo je v zimnom období už okolo 16.00 a znova začína s príchodom svitania okolo 6.30. Značí to, že vtáky musia prečkať väčšiu polovicu dňa spánkom. Keď nenájdu vhodné miesto ktoré ich ochráni pred mrazmi dochádza k výraznému poklesu stavov. Často pre udržanie telesného tepla v jednej dutine nocuje aj viac kusov vtákov.
Nuž odpoveď je jednoduchá. Dať im to čo od nás žiadajú – potravu. Najdôležitejší druh potravy z hľadiska zloženia je potrava olejnatá. Z olejnatých semien vtáci získajú potrebnú energetickú dávku na zimný život. Najčastejším druhom je slnečnica. Dá sa kúpiť takmer všade a stačí si vybrať len druh (čierna, pásiková, …). Môžeme si ju aj dopestovať, no je to náročnejší, aj keď lacnejší variant. Počas dozrievania čelí neustálemu náletu vrabcov. Skúsení pestovatelia preto dávajú na každý kvet silónovú pančuchu, aby nedochádzalo k vyzobávaniu semien. Treba však dať pozor! Pančucha sa navlieka na kvet až po opelení, inak by včely nemohli vykonať svoju úlohu a semienka by boli „plané“. Slnečnicu predkladáme do rôznych druhov kŕmidiel (klasické, z PET fľaše, samospádové, …) a vtáctvo ju má vo veľkej obľube. Podľa zvyškov v kŕmidle vieme predpokladať, aký druh sa bol kŕmiť. Sýkorky a brhlíky vezmú do zobáčika semienko a odletia s ním na najbližší strom. Tam si ho na konári v pokoji rozlúsknu a skonzumujú. Po ich návšteve ostane kŕmidlo prázdne. Ak ho však navštívia stehlíky, či glezgy ostane nám plné prázdnych slnečnicových šupiek, pretože tieto druhy hodujú priamo v ňom.
Ďalšími semenami sú napríklad mak, repka olejná, lieskové oriešky či vlašské orechy. Lieskovce a vlašské orechy sa odporúča pred predložením podrviť na menšie kúsky, pretože sú veľké a ťažko s nimi vták manipuluje, čím dochádza ku znehodnoteniu, keď spadnú na zem.
Medzi olejnatú potravu patria aj tuky živočíšneho pôvodu. Najmä hovädzí či baraní loj alebo bravčová masť. Tieto môžeme predkladať v surovom stave zavesené na špagáte na konáriku stromu. Vhodné je loj roztopiť a zaliať ním slnečnicu a ostatné semienka. Môže sa tak urobiť napríklad do škrupinky od kokosového orecha alebo do téglikov od jogurtu. Tu sa zvykne stredom zaliať kúsok špagáta alebo drôtika na zavesenie. Po stuhnutí sa dá zmes pekne vyklopiť a predložiť na skŕmenie. Je to veľmi vhodným variantom kŕmenia tam, kde nemáme možnosť chodiť každý deň, napríklad v lese, pri chate, či tam, kde vieme o veľkom výskyte vtákov.
Bravčová masť na rozdiel od loju býva mäkká, tekutejšia. Môžeme ju však namazať na dno kŕmidla a vtlačiť do nej semienka. Po pár hodinách po nej neostane ani stopa. Ďalším druhom potravy sú obilniny. Obilniny preferujú vo svojej potrave skôr vtáky z čeľade holubovité, vrabcovité a pinkovité. Týmto môžeme predkladať pšenicu, jačmeň, proso, ovsené vločky či drvenú kukuricu. Posledným druhom potravy, ktorý netreba často ani predkladať sú ovocie a plody. Tie sa väčšinou udržia na konárikoch od jesene. Patria sem napríklad jablká, hrušky ale aj jarabina či vtáčí zob. Pochutia si na nich najmä drozdy.
Text, snímky, nákres: Dominika Poláková