Čoraz viac môžete stretnúť nielen na dedine, ale aj v meste na prechádzke nie psíka, ale králika. Samozrejme, nie len tak hocijakého, ale dobre naučeného na toaletu, veterinárne ošetreného a pri prechádzke patrične upnutého na vodítku.
Tejto „vášni“ podľahlo veľa ľudí, pričom králiky sa stali neoddeliteľnou súčasťou ich rodiny. Viete si predstaviť, že by sa Vám malá chlpatá guľa preháňala po obývačke? Vybrať si môžete hneď z niekoľkých druhov, závisí od toho, ktorý sa Vám páči najviac. Ide o tzv. zakrslé typy králikov. Je ich možné kúpiť v špecializovaných predajniach, alebo od domácich chovateľov. Keď vám v obchode povedia, že kupujete zakrslého zajačika, ešte to nemusí znamenať, že ním naozaj aj ostane. Kľudne sa Vám môže stať, že z Vašej malej chlpatej guľky vyrastie niekoľko kilový zajac. Preto je asi lepšie uprednostniť domácich a overených chovateľov.
Druhy králikov podľa osrstenia:
Prvým vyšľachteným zakrslým králikom bolo plemeno „Hermelín“.
Samotná starostlivosť o králika nie je finančné ani časovo náročná. Najväčšie sú prvotné výdavky na kúpu klietky, granúl, toalety, domčeka, vodítka, samotného králika a možno výbehu. Je nutné ale povedať, že králikovi treba venovať denne aspoň hodinu času a priestoru, kde sa môže vybehať, vyšantiť a tak naplno prejaviť svoju povahu. Sú vhodným miláčikom na maznanie – samozrejme nie vždy je to písané pravidlo. V prípade, že chcete mať králika v byte alebo v dome, je výhodnejšie mu dať ako podstieľku peletky a nie piliny. Piliny totiž po kontaktne s exkrementami smrdia viacej ako peletky. Preto ak sa vám nechce vymieňať podstieľku každý deň, použite radšej peletky.
Výskyt európskych králikov divých bol pôvodne v oblastiach Pyrenejského ostrova. Postupne sa od staroveku až do súčasnosti šíril prirodzeným spôsobom ďalej po Európe. Rimania priniesli divé králiky zo Španielska do Talianska, kde boli chovaní a rozmnožovaní v takzvaných „ leporáriách“. V strednej Európe si získal chov a pestovanie domácich králikov veľký význam až v roku 1870.
Králiky divé sa zaraďujú medzi spoločenské zvieratá, nakoľko žijú v kolóniách, pričom každý králik ma svoju vlastnú noru. Králiky sú považované za hlodavce vďaka stále dorastajúcim zubom, napriek tomu zo zoologického hľadiska k hlodavcom nepatria.
V poľovných revíroch už bohužiaľ vídať králikov divých len ojedinele. Naši starý rodičia si ešte pamätajú časy, keď pri prechádzke po lúke bolo králiky vídať dosť často. Dnes, keď poľovník zbadá králika, je to skôr rarita a zároveň príjemný pocit.
Aspoň takouto „miláčikovou“ formou nám králiky môžu spríjemňovať a rozveseľovať chvíle na záhrade alebo doma pri televízore. Záleží už iba na vkuse každého z Vás, ktorý je pre vás ten pravý…
Redakcia e-magazínu Lovec
Zdroj: zajacik.estranky.sk