Mačku Domácu pozná asi každý ale čo tak mačka divá? Ja osobne som o nej veľa nevedel, lepšie povedané skoro nič, až pokiaľ som ju prvýkrát nezazrel. Síce to bolo len také mihnutie a nie som si ani stopercentne istý že to bola mačka divá, ale na druhej strane čo by robil domáci miláčik v lese? Potom sa to celé nejako spustilo a začal som hľadať informácie po internete aj v knihách. Niektoré informácie ma veľmi zaujali. To že má huňatý chvost, je robusnejšia a že má dlhšiu srsť to vie hádam každý. Prekvapilo ma to, že najviac rozšírená je práve na východnom Slovensku odkiaľ pochádzam aj ja, (o to viac ma to teší) má dlhšie hmatové fúzy, čierne zakončenie chvosta a má menšie uši ako mačka domáca.
Prečo vlastne píšem o mačke divej?
Už koncom mesiaca môžete vo vašom poľovnom revíri (viď obrázok „Rozšírenie mačky divej na 1000 ha poľovnej plochy v SR) počuť hlasné mňaukanie a vrešťanie. Tieto zvuky sprevádzajú boj kocúrov o mačku.
CHARAKTERISTIKA
Dĺžka tela: 55–80 cm
Dĺžka chvosta: 25–40 cm
Hmotnosť: 3,5–8 kg
Gravidita: cca 2 mesiace
Počet mláďat: 3–5
Dĺžka života: 12–18 rokov
Výskyt: lesy Európy
PÁRENIE A GRAVIDITA
Čas párenia pripadá na koniec zimy – na mesiace február a marec. V tom období kocúri vyhľadávajú páriace sa mačky aj mimo svojho rajónu. Vydávajú pritom nepríjemné zvuky, ktoré pripomínajú mačku domácu. Medzi kocúrmi dokonca dochádza k súbojom o samicu. Samotný akt párenia prebieha väčšinou v noci.
Gravidita trvá deväť týždňov a v mesiaci apríl až máj privedie mačka divá na svet 3–5 slepých mláďat, ktorým sa oči otvoria po 10 dňoch. Prvé 4 mesiace iba cicajú a následne prechádzajú na mäsitú potravu a učia sa loviť. Po skončení „kurzu” lovenia opúšťajú matku v 7 mesiaci života. Ak ich niekto v brlohu vyruší, mačka ihneď prenáša mláďatá na bezpečné miesto. Mláďatá mačky divej sú veľmi hravé a reagujú na krátke mraučanie. Veľmi rýchlo rastú a už po jednom roku pohlavne dospievajú a dožívajú sa až 10 rokov.
VÝSKYT, TERITÓRIUM
Na Slovensku sa vyskytuje po celom území, vyhýba sa lužným lesom a zriedkavo sa vyskytuje v ihličnatých porastoch. U nás žije približne 900 jedincov.
Okrem času párenia a odchovu mláďat žije mačka divá ako samotár. Zahliadnuť ju cez deň je skoro nemožné. Medzi jej najčastejšie úkryty patria dutiny stromov, skalné trhliny ale nepohrdne ani opusteným brlohom líšok a jazvecov. Tak ako aj iné mačkovité šelmy sa rada vyhrieva na slnku. Aktívna je za šera a v noci. Má veľmi dobré vyvinutý zrak a sluch, ale menej dokonalý čuch. Na svoju veľkosť má dosť veľké teritórium, až niekoľko desiatok hektárov, ktoré si značkuje trusom, močom a sekrétom medziprstných žliaz pri „brúsení pazúrov. Polohám nad 2000 m. n. m sa vyhýba.
Mačka divá svoje teritórium opúšťa iba v zime, aj to len pri nedostatku potravy, alebo v období párenia.
VÝSKYT V EURÓPE
Čo sa týka výskytu v Európe, v niektorých krajinách sa nevyskytujú vôbec a v niektorých iba zriedka. Taká Veľká Británia má zastúpenie tohto druhu len na severe krajiny v Škótsku. Podobne na tom je aj Nemecko v ktorom sa mačka vyskytuje len v pohoriach Harz a Eifel. Divá mačka u susedov Čechov bola vyhubená úplne a aj keby ste ju tam niekde zazreli tak len na východe krajiny odkiaľ prešla cez hranice zo Slovenka.
LOV
Mačke pri love pomáha hlavne výborný zrak a sluch. Vidí dobre za slnečného svetla, ale aj za tmy, keď sa jej zreničky roztiahnu do okrúhla. Svojím vynikajúcim sluchom zachytí zvuky vysokej frekvencie, ktoré vydávajú napríklad aj myši. Na lov využíva prevažne už chodníčky vyšlapané zverou. Nakoľko mačka nemá rada daždivé a vlhké prostredie, v tomto období ani nevychádza zo svojho úkrytu.
Jedálniček nie je ničím výnimočný. Pochutná si najmä na hlodavcoch, drobnom vtáctve, malých cicavcoch, hmyze a zriedka na plazoch. Pri love za menšími zvieratami sliedi a niekedy na ne striehne aj zo stromu alebo skalného útesu. Svoju korisť atakuje rýchlym skokom, pričom najdôležitejšie sú silné pazúry, ktorými svoj úlovok pridrží, aby ho mohla usmrtiť zahryznutím do krku. Zaujímavosťou u mačky divej je, že pri neúspešnom úlovku už svoj skok druhý raz neopakuje a ani korisť už neprenasleduje.
AKO ROZOZNAŤ MAČKU DIVÚ OD MAČKY DOMÁCEJ
Niektoré znaky boli už spomenuté, avšak opakovanie je matka múdrosti.
Toto zviera je veľmi opatrné a aj pri najmenšom zvuku sa vťahuje späť do svojho úkrytu, preto je veľká vzácnosť sa s ňou stretnúť vo voľnej prírode. Na odpor sa stavia iba útočiacim psom a v niektorých prípadoch ich aj vážne zraní. Mačka divá je v prírode veľmi užitočná a od roku 2000 patrí medzi celoročne chránenú zver. Zaraďuje sa medzi druhy európskeho významu.Mačka divá pôsobí majestátnejším a mohutnejším dojmom. Za všetko môže srsť, ktorá je aj v lete dlhšia ako u mačky domácej. Ďalším poznávacím znakom je chvost. Je síce kratší, ale o to viac huňatejší. Mačka divá má sivožltú farbu s nezreteľnými pásmi, pričom mačka domáca ich má pekne viditeľné. Tmavý pás, ktorý sa tiahne po chrbte prechádza pri mačke domácej až na chvost, pri mačke divej končí pri koreni chvosta a tiež je aj dlhší ako u mačky divej. Ďalším poznávacím znakom je čierna škvrna na chodidle zadnej končatiny ktorá pokrýva pri mačke domácej celé chodidlo až po pätu ale pri mačke divej je to len približne polovica. Samozrejme tento znak je veľmi ťažké pozorovať v prírode ako aj to, že mačka divá ma väčšie zuby. Väčší je aj objem mozgovej časti čím sa stáva mačka divá inteligentnejšia oproti svojej udomácnenej kolegyni.
PRÍBEH
Bolo 20. februára keď sa stalo niečo, načo som ani len nepomyslel. Ráno ako každé, odchod do školy. Nič dôležité sme nepreberali a ja som sa už tešil domov. Pár dní pred tým som sa bol po skončení školy prejsť v revíri a stále som natrafil na srnčiu skupinku. Keďže som vtedy skončil skôr, mal som viac času pripraviť sa a odfotiť srnca ktorý bol v spomínanej skupinke. Dokonca mi aj počasie prialo. Neváhal som a hneď po príchode domov som zobral všetky veci a išiel som na vopred vyhliadnuté miesto. Tam som sa zložil a zamaskoval. Čakal som niečo cez 15 minút keď som začul jemné praskanie a šušťanie lístia pár metrov za mnou. Podľa frekvencie krokov som usúdil že to bude niečo malé. A mal som pravdu, bola to „ryšavka“. Prebehla mi poza chrbát a nadobro sa stratila. Trpezlivosť nie je moja silná stránka a po ďalšej pol hodine som chcel odísť. Srnčia zver sa ako nárokom neukázala. Pomyslel som si „Dávam vám ešte 15 minút a idem prezrieť ďalšie lúky“. Chcel som do západu slnka ešte niečo odfotil. Zrazu spozorniem „Čo to tam je? Malé, čierne a vo veľkej tráve to voľným okom neviem identifikovať“. Beriem ďalekohľad a čo nevidím, jazvec. Nie to nie je jazvec. Neverím vlastným očiam…divá mačka. Pomyslel som si „Toto nie je možné a ja som chcel ísť domov“. Dúfal som, že len vyšla zo svojho úkrytu ale bol som na omyle. Pozoroval som ju pekne dlho. Motala sa po lúke, chytala myši, neskôr sa len tak natiahla a vyhrievala sa na slnku. Bol to pre mňa neskutočný zážitok vidieť ju, a tajne som dúfal, že budem mať príležitosť zvečniť ju na fotku. V jednom momente sa zdalo, že už ju neuvidím keď zamierila k lesu. Asi tam len začula myš a potom sa naspäť vrátila do stredu lúky. Nezdržala sa tam dlho a zamierila rovno ku mne. Čím bola bližšie, tým som viac nemohol uveriť čo vidím. Prešla okolo mňa snáď na 10 metrov. Vtedy som ani nedýchal. Keď sa odo mňa vzdialila na 100 metrov zdvihol som sa, dal jej posledné zbohom a poprial jej ešte dlhý život. Je to veľká vzácnosť niečo také vidieť a pre mňa to bolo asi najvzácnejšie zviera, ktoré som vo voľnej prírode mohol vidieť.
autor: Patrik Pribula
foto: autor
