Lykožrút smrekový - postrach našich lesov

Lykožrút smrekový (Ips typographus) je postrach smrekových lesov. Aj keď je veľkosť dospelého jedinca (Imága) len 4,2–5,5 mm dokáže narobiť veľké škody na smrekových porastoch. Vyskytuje sa v starších porastoch nad 60 rokov, a to predovšetkým na oslnených porastných stenách, ležiacich zlomoch, vývratoch. Na kalamitných plochách, ktoré sú spôsobené prevažne vetrom a nie sú spracované, je jeho koncentrácia väčšia. To mu  vytvára vhodné podmienky pre jeho život a následné rozmnožovanie. 

Vysoká koncentrácia lykožrúta na kalamitných plochách

V dôsledku nevčasného odstránenia drevnej hmoty s takýchto plôch sa lykožrút rozmnožuje  neúnosným spôsobom a vytvára hrozbu aj pre zdravé stojace stromy. Jeho gradácia sa periodicky opakuje a stretávame sa s ňou pravidelne po vetrových kalamitách väčšieho rozsahu.  Zmeny klímy a zhoršujúce podmienky pre lesné ekosystémy vytvárajú vhodné prostredie pre premnoženie podkôrneho hmyzu, medzi ktorý zaraďujeme aj lykožrúta. Rojenie prebieha 2 až 3 krát za rok.

Lapač

Záleží to od teploty vzduchu a počasia. Jarné rojenie prebieha na prelome apríla a mája, v horských oblastiach môže začať aj o mesiac neskôr. Rojenie začína, keď priemerná denná teplota presahuje 16 °C. Letné rojenie prebieha zhruba od polovice júna do konca augusta. Najprv vniká pod kôru samček, za ním prichádzajú 2–3 samičky, tie vyhrýzajú v lyku 6–12 cm dlhú materskú chodbu v smere osi kmeňa na jej obidvoch stranách ukladajú do zárezov vajíčka. Z nich sa vyliahnú larvičky, ktoré vyhrýzajú kolmo na materskú chodbu svoje chodby, tie sa stále rozširujú a končia kuklovou kolískou. Mladé imágo vykonáva zrelostný žer, po jeho ukončení opúšťa miesto vyliahnutia a okrúhlym otvorom v kôre vychádza von. Oproti starším jedincom je svetlejšej farby. Jeho výskyt sa kontroluje pomocou feromónových lapačov alebo lapákov. Pri kalamitnom premnožení sa kontroluje vo všetkých porastoch nad 60 rokov a podľa potreby aj v porastoch mladších. 

Lykožrúty v lapačoch

Feromónové lapače alebo lapáky sa umiestňujú na najohrozenejšie miesta, a to najmenej 1 lapač alebo lapák na 5 ha. Pri obrane sa sieť lapačov zahusťuje a vytvárajú sa lapačové bariéry. Lapače sa pravidelne kontrolujú. Ich kontrola sa vykonáva každých 7 až 14 dní v čase rojenia sa kontroly vykonávajú častejšie. Kontroluje sa aj nálet na stojace stromy. O lapačoch sa vedie evidencia, v nej sa okrem typu a čísla lapača, zaznamenáva aj miesto inštalácie lapača, dátum vyvesenia návnady (feromónu), kontroluje sa počet  zachytených imág a stupeň odchytu. V 1 ml sa nachádza 40 kusov. Nahromadené lykožrúty v lapači sa vysypú do nádoby, v ktorej sa usmrtia.

autor: Bc. Matej Bobrík
foto: autor