Kŕmidlo, či búdka?

ČASTO, KEĎ POČÚVAME ROZHOVORY MEDZI ĽUĎMI POČUŤ VETU AKO: „NASYPAL SOM SÝKORKÁM DO BÚDKY SLNEČNICU.“ NAOZAJ SA SYPE KRMIVO VTÁKOM DO BÚDKY ALEBO JE TO ÚPLNE INAK? ODPOVEĎ JE JEDNOZNAČNÁ. BÚDKA NIE JE KŔMIDLO A KŔMIDLO NIE JE BÚDKA. V NASLEDUJÚCICH RIADKOCH SA OBOZNÁMIME S TÝM, ČO JE ČO.

BÚDKY

Búdka – búdka slúži vtákom na hniezdenie, vyvádzanie mláďat a v neposlednom rade aj na prespávanie počas mrazivých zimných nocí. Hniezdenie v búdkach obľubujú najmä takzvané dutinové hniezdiče, medzi ktoré môžeme zaradiť rôzne druhy drobných spevavcov. Príkladom sú sýkorky, mucháriky, žltochvosty, ale aj väčšie druhy ako sú škorec, dudok, holub, či dokonca niektoré naše nočné dravce – sova lesná, kuviky alebo výrik lesný. Keď chceme zhotoviť hniezdnu búdku, najskôr by sme si mali vysledovať, aké druhy vtákov sa v lokalite, kam chceme búdku umiestniť, vyskytujú a podľa toho prispôsobíme rozmery a tvar búdky. Hlavný je najmä rozmer letáča (otvoru, cez ktorý vták do búdky vchádza). Sýkorke veľkej stačí 3,5 – 4 cm, sýkorke belasej 2,8 – 3 cm, škorcovi 5 cm a sove lesnej až 12 cm. Ďalším dôležitým krokom je vybrať správny tvar búdky, či už typizovanú pre určitý druh, klátikovú, debničkovú alebo polobúdku.

TYPIZOVANÉ BÚDKY 

Na nasledujúcich nákresoch (z knihy F. Vilčeka Naše vtáky) sú znázornené rôzne typy búdok podľa druhov:

1. pre trasochvosty, 2. pre dážďovníky, 3. búdka z kvetináča pre drobné vtáky, 4. pre mucháriky, 5 pre sýkorky

6. pre kavky, 7. klátiková búdka, 8. pre sovy, 9. pre škorce.

KLÁTIKOVÉ A DEBNIČKOVÉ BÚDKY

Sú zhotovené z dreva. Klátikové sú vyrobené z kmeňa stromu. Tento môže byť stredom prehnitý alebo zdravý. Ak je drevo stredom prehnité, dutina sa upraví iba dlátom (vydlabe sa hnilá časť, až po zdravé drevo), pripevní sa dno, strecha, vyreže sa vletový otvor a búdka je hotová. Zhotoviť sa však dá aj zo zdravého dreva, pričom výroba je zložitejšia. Klátik sa prereže na polovice a každá sa vydlabe dlátom na požadovanú veľkosť. Takto pripravené kusy sa zviažu drôtom a stlčú klincami. Debničkové sú vyrobené z dosák. Pri výrobe sa fantázii medze nekladú treba však myslieť na to, že letáč musí byť umiestnený vo vrchnej časti, aby bola hniezdna dutina dostatočne vysoká. Ornitológovia z dôvodu celkového monitoringu búdok a miery ich obsadenia zhotovujú a vyvesujú búdky otvárateľné. Najčastejšie sa otvára buď strecha, alebo vrchná polovica prednej časti búdky. Často sa na tento otvárací mechanizmus použije len drôtik, či klinec, prípadne malé pántiky. Otváranie na búdkach je vhodné aj preto, aby sme na jeseň, po vyvedení mláďat mohli búdku vyčistiť od hniezdnej výstelky a trusu a tým ju pripravili na nové hniezdenie. Nie vždy to však robí človek. Sýkorky a brhlíky si dokážu búdku pred hniezdením „upratať“ aj sami tak, že v zobáčiku z nej vynosia použitý starý materiál.

Na obrázku sa nachádzajú zhotovené hniezdne búdky, pripravené na vyvesenie

Hniezdne búdky pripravené na vyvesenie

POLOBÚDKY

Polobúdky sa od klasických búdok odlišujú tým, že ich predná stena je uzavretá iba do polovice, prípadne iba do výšky pár centimetrov, aby doska chránila vajíčka pred vypadnutím. Zhotovujú sa pre najmä pre dravce ako sú sokol myšiar, myšiarka ušatá či sova dlhochvostá. Je to kvôli tomu, že tieto druhy hniezdia iba na malej podstielke a búdka im, dalo by sa povedať, nahrádza základ hniezda. Je vhodné ich umiestňovať blízko hospodárskych budov (kde dravce regulujú počet hlodavcov), na okraje polí, do rôznych remízok a do okrajových porastov lesa, kde vieme o výskyte dravcov.

Nákres polobúdky pre dravce

KŔMIDLÁ

Kŕmidlo – je zariadenie, ktoré slúži na predkladanie krmiva pre vtáctvo prevažne v zimnom období. Tu poznáme veľa rôznych typov. Spomeniem najčastejšie používané a to napríklad klasické kŕmidlo, samospádové kŕmidlo, či kŕmilo z PET fľaše.
Klasické kŕmidlo – býva otvorené zo všetkých 4 strán, prípadne z 2 dlhších strán. Zhotovujeme ho z tenkých hranolčekov, prípadne dosiek s hrúbkou max 15 mm. Môžeme ich umiestňovať na konáre stromu (v dostatočnej vzdialenosti od kmeňa, aby sa zamedzilo ľahkému prístupu mačiek ku kŕmidlu), na parapety, či balkóny, ale aj na samostatné stojany napríklad z dreva (ak nie je dostatok stromov). Do tohto druhu kŕmidla predkladáme sypké krmivo ako je slnečnica, orechy, semiačka ale aj väčšie kusy ako napríklad suchý chlieb či jablko. Ak nechceme loj vešať len tak po stromoch a chceme aby vydržal čo najdlhšie hodnotný, vložíme ho tiež do kŕmidla. Nebude naňho pršať, snežiť a tak nestratí tak skoro na kvalite. Tu by som ale odporučila kŕmidlá dve – jedno na loj, druhé na semiačka.

Príklad klasického otvoreného kŕmidla.

Samospádové kŕmidlo – je vhodné pre zaneprázdnených ľudí, ktorí nemajú čas každodenne predkladať potravu. Zhotovuje sa z dosiek, z ktorých sa vytvorí zásobník tak, že sa pribijú sa šikmo oproti sebe a od podlahy sa nechajú vo výške aspoň 2 cm, aby mohla potrava vypadávať. Dôležité je podlahu obiť doštičkami, aby sa krmivo nevysýpalo von. Jedna časť strechy sa pribije napevno, druhá ostane otvárateľná (na pánty). Aby dlhšie vydržalo môžeme ho namaľovať (ako vidíte na obrázku) a bude nie len osožné, ale aj spríjemní prostredie. Tento druh je určený len na sypké krmivo ako slnečnica, prípadne nasekané oriešky, pšenica, proso, ktoré sa nasypú do zásobníka a ako vtáci prilietajú a odoberajú, tak sa im postupne krmivo dopĺňa. Musíme dať pozor, aby v kŕmidle neboli veľké kusy krmiva, pretože by sa mohlo zapchať. Podľa veľkosti zásobníka krmivo môže vydržať približne 2 – 7 dní. 

Autor: Dominika Poláková
Foto: autor
Nákresy: F. Vilček a J. Švec – Naše vtáky, rok vydania 1974, vydavateľstvo Obzor