Telo májky je od 1 po 3 cm dlhé. U tohto druhu sa prejavuje pohlavný dimorfizmus vo veľkosti, pretože samičky sú oveľa väčšie ako samčekovia. Sfarbenie je čierno- modré s fialkavým nádychom. Hlava s hruďou (thorax) sú jemne bodkované. Krovky sú krátke, navzájom neodliehajúce a nepokrývajú celý zadoček (abdomen) a bruško býva nápadne napuchnuté. Dospelé jedince sa živia rastlinami, predovšetkým peľom. Žije rozsiahlych častiach Európy , hlavne tepelne priaznivých lúkach, vinohradoch alebo pri lesných okrajoch.
V máji a júni samičky kladú vajíčka do valcových otvorov, ktoré si vyvŕtajú v pôde. Tam znáša okolo 4000 vajíčok, v niektorých iných literatúrach sa uvádza 10 000 vajíčok. Ale vyliahne sa z nich mizivé percento lariev, ktoré sa nazývajú triungulíny. Larvy májky majú čierne sfarbenie a na nožičkách má tri pazúriky, s ktorými sa prichytí na telo budúceho hostiteľa. Po vyliahnutí putujú na kvet, kde čakajú na vhodnú príležitosť a tou je včela alebo niekedy aj kobylka. Ak tento hostiteľ priletí alebo dostane sa s ním do kontaktu, tak pomocou pazúrikov na nožičkách sa prichytí a odletí spolu so včelou do úľa. Tam požiera vajíčka včiel, zväčší svoj objem a prejde do druhého larválneho štádia, v ktorom sa už živý medom. Po ďalšej etape sa tvorí lymfa a o rok na jar sa zakuklí. Po tejto etape sa vyliahne konečne dospelé imágo. Včelí úľ opúšťa svojou typickou ťarbavou schôdzou a hľadá si partnera, aby tento celý cyklus mohol pokračovať. Stane sa, že na kvet, kde čaká larva, žiadna včela nepriletí a triungulíny hynú.
Na Slovensku sa nachádzajú takmer na celom území, ale početnosť za posledné roky má stále klesajúci trend, preto patria medzi ohrozené druhy hmyzu. Zber májok by mal by byť úplne vylúčený. Tak ako uviedol vo svoje knihe Hmyz v lese pán profesor Gottfried Amann, že naozajstný priateľ prírody pri stretnutí so živým tvorom by sa mal uspokojiť nevtieravým a nerušením pozorovaním. A veru zber májok holými rukami sa nevypláca, hoci nielen kvôli sankciám, ale kvôli svojmu obrannému sekrétu, ktorý veľmi jedovatý.
Jedná sa o alkaloid nazývaný kantaridín. Je to cyklický anhydrid kyseliny cyklohexándikarboxylovej. Pôsobí neurotoxicky, nefrotoxicky, vyvoláva rozsiahle dermatitídy a zápaly slizníc. Pre človeka predstavuje veľmi nebezpečnú látku, avšak iné živočíchy sú voči tejto látky úplne odolné. Mnohé druhy vtákov ich priam s obľubou vyhľadávajú. Kantaridín sa získaval aj z pľuzgiernika lekárskeho (Lytta versicatoria) za účelom pri liečení reumatizmu, proti zápalom, opuchom, besnote, bolestiach, dokonca aj ako afrodiziakum (známe ako aj španielske mušky).
Májky a pľuzgierniky sa ním chránia pred prirodzenými nepriateľmi a pred ohrozením. Vylučuje ho podobe olejových kvapôčiek jantárovej farby z kĺbov nôh. Kantaridín obsahuje aj hemolymfa a je obsiahnutá aj v pohlavných žľazách. Pre človeka je smrteľná dávka 30 mg, ale za čias Hipokratesa a Galenusa sa táto látka požívala pri ochorení obličiek a vylučovacích orgánov, no skôr to bola veľmi obľúbený a ľahko získateľný silný jed. Už pri dotyku s pokožkou vyvoláva prudkú alergickú reakciu, ktorá sa veľmi dlho a ťažko hojí.
Výskyt májok sa tradične spája s májom, kedy ich budete mať možno pozorovať, ako sa ťarbavo prechádzajú a rozhliadajú po okolí. Pamätajte na slová, ktoré som vyššie citovala od profesora Amanna, aby pri stretnutí sme sa uspokojili len nerušeným a bezkontaktným pozorovaním a to zaručí nezískanie nepeknej pamiatky na dlaniach.
Spracovala: Bc. Zuzana Fričová
Ilustrácie a foto: Bc. Zuzana Fričová