Jedovatá krása: Lykovec jedovatý

V DRUHEJ ČASTI SERIÁLU JEDOVATÁ KRÁSA Z NAŠEJ PRÍRODY JE VENOVANÝ KERU NAZÝVANÉMU LYKOVEC JEDOVATÝ (DAPHNE MEZEREUM). SVOJIMI FAREBNÝMI KVETMI, ČI BA PRIAM ČERVENÝMI, AKOBY ŠŤAVNATÝMI PLODMI, PRILÁKA NEJEDNÉHO Z NÁS. PRETO PRI POTULKÁCH PRÍRODOU, KEĎ PREPADNE HLAD, TREBA BYŤ OBOZRETNÝ ABY VÁBIACE PLODY PODOBNÉ ZRELÝM RÍBEZĽAM NESPÔSOBILI ŤAŽKOSTI, HOCI V LIEČITEĽSTVE SA POUŽÍVA DODNES.

Lykovec jedovatý (Daphne mezereum) je 1,5 vysoký ker so svetlo sivou hladkou kôrou, ktorá neskôr získava tmavší nádych. Je to riedko rozkonárený ker, pričom konáriky sú veľmi pevné a húževnaté. Púčiky sú postavené špirálovito, sú kužeľovitého tvaru a na konci zašpicatené. Listy sú typické kopijovité a objavujú sa až po kvetoch. Kvety sú štvorpočetné s rúrkami. Sfarbenie býva ružovofialové, prípadne červenkasté, vzácne sa objavia aj biele kvety. Plod je červená kôstkovica, ktorá je 5 – 10 mm veľká, v ktorej najviac kumulujú jedovaté zlúčeniny. Rastie najmä v zmiešaných lesoch s bohatým podrastom na výživných, prednostne vápenatých pôdach. Vyskytuje sa takmer v celej Európe a Ázii, no je to i veľmi obľúbenou rastlinou, ktorá sa pestuje v záhradkách, ale v prírode je chránený. Z našich troch druhov je lykovec jedovatý najodolnejším a kvitne skôr ako lykovec voňavý.

Vo všetkých častiach rastliny sa nachádza jedovatá terpénoidná živica – mezerín. Ten vážne poškodzuje pečeň, tráviaci trakt a obličky. V bobuliach sa nachádza dafnorín a v semenách dikumarín dafnoretín. Bobule sú často zamieňané s ríbezľami, len namiesto príjemnej chuti spôsobuje štipľavú chuť. Už pri konzumácii 10 – 15 bobúľ dochádza k smrteľnej otrave. Okrem toho obe jedovaté látky, mezerín a dafnorín, obsahujú diterpénestery, ktoré majú karcinogénne účinky. Po požití človek cíti dusenie a páli ho celá ústna dutina. Dostavuje sa nevoľnosť, krvavá hnačka alebo veľmi bolestivé močenie. Pri zjedení väčšieho množstva dochádza k srdcovocievnym ochoreniam, poškodeniu krvného obehu, sťaženému dýchaniu a poškodeniu obličiek. Prejavia sa aj začervenanie kože a pľuzgiere. Dafnín má aj halucinogénne účinky. U  citlivých osôb už len pri dotyku spôsobuje ekzémy a vyrážky. Otrava môže vzniknúť aj dlhodobejším vdychovaním jeho vône kvetov, pričom vyvoláva závrat a bolesť hlavy.

Pri podozrení, že bol skonzumovaný lykovec jedovatý, je dôležité, aby bolo hneď vyvolané zvracanie. Toxikologické centrum odporúča hneď užiť 10, prípadne 20 tabliet aktívneho živočíšneho uhlia s 1 dcl tekutiny a vyhľadať okamžite lekársku pomoc.

Sušená kôra lykovca sa v minulosti používala ako tinktúra alebo nálev na vyvolanie potenia. Uvádza sa aj, že to bol používaný močopudný a povzbudzujúci liek. Okrem už spomínaného liečenia reumatizmu a kožných problémov, používal sa pri liečení obrny. Význam okrem liečiteľstva našiel aj v maliarstve, kde z bobúľ sa získaval červený pigment. Obišiel sa aj v kuchyni, kde pre jeho pikantnú chuť bol pridávaný aj do octu. Ako homeopatikum sa používa dodnes pri ochoreniach kože sprevádzané silným svrbením, bolestiach nervového pôvodu, zápaloch dýchacích ciest a tráviaceho ústrojenstva, či mnohých iných bolestivých stavoch len v riedenom stave, pretože diterpénestery lykovca podporujú vznik a rast nádorov.

Niektoré druhy z jedovatých rastlín nespôsobujú tak vážnejšie následky ako lykovec. Hoci ani tie netreba podceňovať. Preto treba byť pri prechádzke obozretní, hlavne u detí, pretože najčastejšie otravy s lykovcom sú práve u nich.

Spracovala: Bc. Zuzana Fričová
Ilustrácie a foto: Bc. Zuzana Fričová