Jazvečí tuk preslávili osobitne vynikajúce účinky pri liečení reumy. Okrem toho sa požíva aj na suchú pokožku, zápaly a pod. Tuk z jazveca má aj vynikajúce impregnačné vlastnosti a používa sa na ošetrovanie kože alebo aj nožov. Gazdovia na svojich hospodárstvach používali tento tuk na potieranie pupočnej oblasti novonarodených teliat či na ošetrovanie vemien kráv. No najviac preslávilo jazvečiu masť predovšetkým ľudové liečiteľstvo, vďaka mnohým liečivým a cenným antizápalovým a imunitu posilňujúcim zložkám, ako sú kortikosteroidy. Je vhodný aj na liečbu podvrtnutí, pomliaždenín, pri bolestiach končatín, chrbta, kĺbov, pri zápaloch, pri zlom krvnom obehu, osteoartritíde a i. Zmierňuje prechladnutie, zapálenú kožu, ekzémy, svrbenie a pomáha pri hojení rán. Okrem vonkajšieho použitia je vhodný i na varenie. Je oveľa výživnejší ako rybí olej. Jeho použitím pri varení či vyprážaní by sa však nemalo priveľmi preháňať (jednak nie je až tak lacný), často sa najprv restuje na cibuľke, alebo sa zmieša s inými olejmi. Na pravidelné užívanie sú možné rôzne kvapky či kapsuly. Tie pomáhajú pri prechladnutí, chronických pľúcnych ochoreniach ako je tuberkulóza, zápal pľúc, hnisavý zápal priedušiek a pod. Pomáha aj pri vyčerpanom organizme, žalúdočných a črevných vredoch, kolititíde, gastritíde a pankreatitíde.
Svoje využitie našiel hlavne v zdravotníctve, ale aj oblasti kozmetiky pri odstraňovaní celulitídy. O samovoľné zmiznutie „pomarančovej kôry“ len natieraním jazvečej masti sa nezbavíte, ale prekrvuje problematické partie a tým pomáha pri liečbe. Za to v Rusku skoro v každej domácnosti nechýba fľaška jazvečieho tuku. Požíva sa pred alebo po nadmernej konzumácie alkoholu, čím zmierňuje „opicu“ na druhý deň. Dôležité je podotknúť, že požitím jazvečieho tuku pri pití alkoholu nezabráni otravy krvi, ak sa s množstvom alkoholu preženie.
Jazvečie mäso patrí k veľmi chutným, no dnes už málo bežným ponúkaným pokrmom, pretože býva často nakazené svalovcom (Trichinella). Po rokoch decimovania početné stavy klesli a viac sa uprednostňovali iné druhy diviny. V Číne sú farmové odchovy jazvecov na mäso, ale pre farmaceutické účely je ich tuk absolútne nevhodný. Najkvalitnejší tuk je z divožijúcich jedincov, ktoré sa pasú a živia na lúkach. Dnes sa masť nahrádza aj bylinnými zmesami, ktoré sa svojím zložením snažia priblížiť látkam obsahujúce v jazvečej masti. Samozrejme na trhu stále nájdeme pravú jazvečiu masť z jeho tuku.
V neposlednom rade sa používa aj jazvečia srsť dodnes na výrobu kefiek určených na holenie, či špeciálne umelecké štetce. „Dachsbart“, z nemeckého prekladu „jazvečia briadka“ našla svoje využitie zas ako ozdoba na klobúk lovca.
Doba lovu je podľa zákona daná od 1.9. do 30.11. počas splnu. Lov na jazveca patrí tiež ku krásnym zážitkom, no je to hlavne aj o trpezlivosti. Najlepšie sa naň poľuje v novembri, keď je už vykŕmený pred spánkom. Na jazveca treba ísť opatrne, hlavne si dať pozor aby bol priaznivý vietor. Po zahalení krajiny do úplnej tmy vychádza zo svojho podzemného hradu von. Skôr ako chce vyjsť postojí pred východom z nory a vetrí, či je „čistý“ vzduch. Treba počkať, kým odíde ďalej od nory a už len umiestniť zásah. K nesprávnemu spôsobu lovu patrí lov jazveca brlohárením alebo rozkopávaním jazvečích nôr. Niekedy pri love líšok môže v brlohu byť aj jazvečia rodinka, a vtedy je potrebné psa vykopať. Treba odlišovať jazvečie aj líščie nory. Jazvec si pred norou vždy udržuje poriadok a korisť si nenosí do brlohu ako líška, tak jeho nora nezapácha.
spracovala Bc. Zuzana Fričová
ilustrácie: Bc. Zuzana Fričová