V ZIME VYRAZTE NA HLIVU A PENIAZOVKU!
Ak neviete, čo s voľným časom napríklad cez víkend, poďte s nami do lesa. A rovno na huby. Že nerastú? V ľudoprázdnom lese síce o bedľu nezakopnete, zato taká hliva alebo peniazovka patrí medzi vyhlásené delikatesy. O hubárčení v zimných mesiacoch sme sa rozprávali s mykológom a blogerom Jánom Borovičkou.
Mykológovia sa zhodujú – huby rastú po celý rok. To len my, laici čakáme na neskoršie leto mysliac si, že nám hlboké lesy plné zarputilých hubárov budú mať čo ponúknuť. Hľadanie hríbikov a húb má svoje jedinečné kúzlo a nie je snáď Čecha, Moraváka alebo Slováka, ktorý by doma nemal pár sušených alebo zmrazených hríbov z vlastného zberu. Medzi najobľúbenejšie druhy (a čo si budeme hovoriť, aj medzi tie celkom iste jedlé a chutné) sa radí hríb pravý, bedľa, suchohríb, kremenáč, kozák alebo šampiňón.
- RNDr. Jan Borovička, Ph.D.
Biogeochemik a mykológ, pracuje v Akadmii věd ČR. Je šéfredaktorom Mykologického zborníka a zároveň nadšeným blogerom na portáli iDnes.cz. Zaoberá sa interakciami veľkých húb a geologického podložia, taxonómiou a ekológiou veľkých húb, so špecializáciou predovšetkým na lysohlávky, holubinky, muchotrávky a slzivky.
Kúzlo zimného húbárčenia
Spojenie zimy a hubárčenia akosi nejde dohromady, napriek tomu mnohí milovníci húb vyrážajú do lesov bez ohľadu na kalendár. Od novembra do marca možno nájsť celkom zaujímavé kúsky. Podľa mykológa Jana Borovičky má hubárčenie medzi topiacim snehom svoje jedinečné kúzlo. „Nie je to tak, že by sme sa v zime z lesa vracali s plným košíkom, faktom ale je, že dobré jedlé huby môžeme nájsť aj v zimných mesiacoch,“uviedol a nezabudol na dobrú radu – k zbere húb je dôležité využiť takého obdobia zimy, kedy sa denné teploty držia dlhodobo nad bodom mrazu.
HLIVA A PENIAZOVKA – HITY ZIMY
V zime rastie jedlých húb len niekoľko a z veľkej časti sa jedná o druhy rastúce na pňoch alebo kmeňoch stromov. „Na prelomu jesene a zimy možno nájsť pňovka neskorá, ale medzi tie najžiadanejšie druhy patrí hliva ustricovitá a peniazovka sametonohá.“ Ale kde ich nájdeme? „Zmienené druhy rastú hlavne na listnatých stromoch – na bukoch, vŕbach, jelšiach a podobne, často tiež v údoliach potokov a riek, takže nejde o typické hríbikové stanovisko, ako si možno niekto predstavuje,“ zhrnul tradičné miesta výskytu mykológ Jan Borovička, ktorý je zároveň šéfredaktorom Mykologického zborníku a nadšeným blogerom. Skrátka na smrekový les asi budete musieť v zime zabudnúť a pre dobrú zimnú hubu musíte aj kdečo obetovať…
Rozum na prvom mieste
Každá huba chutná inak, obecne možno ale povedať, že neexistuje výrazný chuťový rozdiel medzi zimnými a bežne rastúcimi druhmi. Ostatne hliva ustricovitá je celoročne dostupná v obchodoch a jej chuť sa od iných druhov nijako výrazne neodlišuje. A ak stále nemáte jasno v tom, či teda vo februári huby hľadať alebo nie, skúste to ako ortodoxný mykológ a bloger v jednej osobe, Jan Borovička: „Ja osobne vnímam zimné hubárčenie skôr ako zaujímavosť. Naraziť na čerstvú hubu v decembri alebo vo februári je skrátka zážitok.“Zimné druhy húb sú podľa neho na chlad veľmi dobre prispôsobené a v noci môžu ľahko premrznúť. „Platí, že kto zbiera huby, musí ich dobre poznať,“ upozornil a dychtivým hubárom odporučil, aby kondíciou zbierané huby veľmi dobre posúdili svojim vlastným rozumom a úsudkom. Žalúdočné problémy spojené s konzumáciou niekoľkokrát premrznutej huby alebo nevhodného druhu rozhodne nestojí za to.
Smrť menom kapucňovka
Aj v zime možno naraziť na nejedlé druhy, ktoré sú typické svojou horkosťou. Avšak na prelome jesene a zimy možno naraziť aj na jedovatý druh huby. „Jedná sa o kapucňovky z okruhu kapucňovky ihličnatej, ktoré sú smrteľne jedovaté,“ poznamenal Jan Borovička. Kapucňovka ihličnatá však rastie takmer výhradne na dreve ihličnatých stromov a na rozdiel od chladnomilnej peniazovky tvorí plodnice v lete, takže aj keď je pozornosť a ostražitosť na mieste, nemali by sme si tieto dva druhy spliesť. Hubárčenie v ľahko zasneženom lese môže byť veľmi romantické, ale za mňa ho odporúčam iba tým, ktorí sa neobídu bez ľahko adrenalínových aktivít, a vydanie atlasu húb patrí medzi obľúbené čítanie na voľné popoludnie.
Huby miluje!
Práca mykológa je veľmi zaujímavá, ale rovnako ako sa medzi rybármi nájdu tí, ktorí ryby proste nejedia, zaujímalo ma, ako to má so vzťahom k hubám Jan Borovička. Je kladný! „Peniazovka sametonohá je vraj chutná v hovädzej polievke, ale ja mám rád hlavne hlivu, ktorú možno zohnať aj v obchodoch. Stredne veľké klobúčiky sú najlepšie,“ zasníval sa na záver nášho rozprávania mykológ.
- Tip hubárskeho odborníka Jana Borovičky na rýchle a chutné jedlo
Nakrájame na pásiky slaninu alebo údené mäso – pokiaľ možno domácu a s výraznou vôňou a rozpálime na panvici a potom pridáme na tenké pásiky pokrájanú hlivu. Ako korenie sa hodí soľ, čierne korenie a drvený kmín. Podávame s chlebom. Je to veľmi rýchle a chutné jedlo.
Hliva ustricovitá
Jedlá drevokazná huba nedostala svoje druhové meno len tak. Klobúky hlivy pripomínajú farbou a tvarom väčšie ustrice, odtiaľ teda názov hliva ustricovitá. Zafarbenie je veľmi premenlivé, pretože záleží na podmienkach rastu a vlhkosti. Chuť hlivy je sladkastá, vôňa je príjemne hubová.
- Hliva rastie od konca leta až do zimy, resp. do jari, a to na živých alebo odumretých kmeňoch listnatých stromov. Hliva je rozšírená po celom svete, rastie ako v miernom pásme, tak v subtrópoch.
- Hneď po šampiňónoch a hube šitake je treťou najdôležitejšou pestovanou hubou.
- V kuchyni ju ľudia milujú pre svoju všestrannosť – je skvelá v hotových jedlách, nakladaná v octe, ale aj sušená. Sluší jej to v polievkach, omáčkach, v nálevoch aj v kombinácii so zeleninou.
- Celkom nesporný je jej význam v lekárstve, okrem iného priaznivo ovplyvňuje hladinu cholesterolu v krvi.
- Málo sa vie, že hliva patrí medzi tzv. mäsožravé huby – jej podhubie dokáže otráviť a zabiť niektoré druhy hlístov. Hliva však môže mať aj mierne laxatívne účinky a rovnako tak môže jej požitie vyvolať u niektorých jedincov aj črevné problémy.
Peniazovka sametonohá
Jedlá zimná huba s veľkosťou klobúka zhruba dva až osem centimetrov. Rastie spravidla v trsoch na kmeňoch tlejúcich, ale aj živých listnatých stromov. Do povedomia sa dostala vďaka svojmu netypickému obdobiu rastu – od októbra do marca a tiež vďaka svojej odolnosti – vydrží veľmi nízke teploty až do mínus desiatich stupňov. Jej chuť a vôňa sú príjemné a typicky hubové. Český hubový nestor František Smotlacha ju nazval hubou vianočnou, pretože ju možno nájsť práve o vianočných sviatkoch, často aj pod snehom. Peniazovka sa radí medzi jedlé a veľmi chutné huby, ktorej chuť vynikne najmä v polievkach.
Zdroj: http://www.varime.sk/
Fotografie: Pixmac.cz, Wikipedie