Popis
Diviak lesný sa vyznačuje štetinatou, hrubou srsťou a tenkým chvostom. Na dĺžku meria od 0,9 m až 1,8 m. Dĺžka chvostu môže byť od 15 do 30 cm. Hmotnosť samcov je obyčajne 50-190 kg no v oblasti ako sú napríklad Karpaty, dosahujú niektoré samce hmotnosť aj 350 kg. Vyznačujú sa vyčnievajúcimi očnými zubami tzv. klami. Hmotnosť samíc sa pohybuje od 35 do 160 kg. Dĺžka gravidity sa pohybuje od 114 do 118 dní. Sfarbenie býva rôzne od svetlohnedej po čiernu až červenohnedú farbu. Diviačie mláďatá majú na srsti typické pruhy. Mláďatá dosahujú pri narodení hmotnosť od 1,1 do 1,3 kg. Diviaky sa dožívajú v priemere 10 až 12 rokov.
Charakteristika
Diviačia zver je intenzívne prenasledovaná a z tohto dôvodu je aktívna v noci. Pohybuje sa a žije v tzv. čriedach. V jednotlivých čriedach vládne prísna hierarchia v staršom veku samce čriedu opúšťajú a žijú individuálne. Diviačiu čriedu tak tvoria diviačice s diviačatami túto čriedu vedie najskúsenejšia a najstaršia diviačica, ktorá ju ochraňuje. K týmto čriedam sa počas ruje pripájajú diviaky, ktoré medzi sebou bojujú. Obdobie párenia diviačej zveri nastáva v zimných mesiacoch v novembri a decembri, ale diviačice môžu byť rujné počas celého roka. Zaujímavosťou je, že počas zimného obdobia sa v úrodných rokoch pári aj časť mláďat z prvých vrhov samičieho pohlavia vo veku od 7 až 10 mesiacov.
Počas letných horúčav diviaky radi vyhľadávajú bahniská kde sa ochladzujú a následne sa otierajú o kmene, na ktoré odtláčajú bahnisté stopy.
Odstrel čiernej zveri
Odstrel čiernej zveri je značne problematický vzhľadom k jej nočnému spôsobu života a migrácii. Meradlom pri love diviačej zveri by mala byť najmä telesná vyspelosť a skutočnosť, že pri súčasných pomeroch je potrebné splniť asi 70 % plánu lovu v kategórii prasiatok, 20 % v kategórii I. vekovej triedy (starých do 24 mesiacov) a iba 10% dospelej zveri. Rozlišujeme aj II. vekovú triedu (3 – 4 roky) a III. vekovú triedu (od 5 rokov). Presnejšie zaradenie jedinca však býva vo voľnej prírode problematické. Diviaka III. vekovej kategórie by sme mali uloviť ako trofej iba tam, kde je skutočne zaručená prítomnosť ďalšej vyspelej zveri. V každom prípade by sme mali u samčej zveri dodržiavať jednu plne automatickú zásadu – za všetkých okolností ochraňovať osamotene sa potulujúce mladé diviaky. Jedná sa o najsľubnejších jedincov, ktorí dávajú dobrý predpoklad ďalšieho zdravého vývinu.
Nebezpečenstvo
Odborníci tvrdia, že je to najnebezpečnejšie zviera vôbec v našej prírode. Treba si preto dávať veľký pozor na stretnutie s týmto zvieraťom, môže nás to stáť život! Je pravdou ako uvádzame v našom článku, že diviak lesný sa pohybuje prevažne za šera alebo v noci, no počas dňa sa skrýva v húštinách. Pre človeka je to však veľmi nebezpečné, nakoľko ak náhodou pri pokojnom hubárčení vyruší a vyplaší malé prasiatka so samicou bez váhania na vás samica zaútočí. Taktiež pri strete so psom je toto stretnutie života ohrozujúce, keďže ide o príbuzného ich veľkého nepriateľa – vlka. A preto by ste aj pri samotnom love tejto odvážnej zveri mali byť obozretný a maximálne opatrný, inak sa môže skončiť tragicky.
Autor: Ing. Jana Műllerová
Zdroje:
http://www.lovuzdar.sk/clanok-161/nebezpecne-spravanie-diviacej-zveri
http://adam.cas.sk/clanky/3607/najnebezpecnejsie-zviera-nasich-lesov-diviak.html
http://lovuzdar.blog.cz/0902/diviak-lesny-sus-scrofa
Poľovnícka zoologia a biológia – Juraj Ciberej
Lov zvěře v našich honitbách – Josef Drmota
Foto: archív