(AMANITA CAESAREA)
je pre jej zriedkavejší výskyt na našom území menej známa, ale o to cennejšia jedlá huba. Jej výskyt je najhojnejší na území Francúzska a Talianska. Obzvlášť je cenená v talianskej kuchyni. Ako delikatesa sa podávala na dvoroch rímskych cisárov (odtiaľ pochádza aj jej názov) a neskôr pápežov. Na Slovensku je, pre jej vzácny výskyt, chránená zákonom. Medzi hubármi je známa aj ako kráľovka, králka, královná, kňahňa, panská huba.
Existuje biela forma tejto huby, ktorá je často klasifikovaná ako samostatný poddruh (Amanita caesarea f. Albumu.), ktorý sa dá ľahšie zameniť so smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou. Podľa legendy o Agrippine, manželky cisára Claudia, táto potrela tanier s lahodnou muchotrávkou cisárskou jedom z muchotrávky zelenej, aby Claudia zabila.
Kuchári odporúčajú muchotrávku cisársku neumývať. Zbytočne nasiakne vodou a stráca vôňu a chuť, ktorá je inak výrazná, korenistá s ľahko zemitým nádychom. Plodnice stačí jemne utrieť a zľahka opiecť na kvalitnom oleji, alebo masle, ktoré dodá pokrmu lahodnú chuť. Receptov na prípravu tejto kvalitnej huby je však nespočetné množstvo a sú dostupnejšie, ako samotná huba. Stačí si len vybrať.
Na rozdiel od prudko jedovatej muchotrávky zelenkastej má však muchotrávka cisárska pevnejšie „mäso“, ktoré je chutné aj v surovom stave a hodí sa tak aj do šalátov.
V minulosti bola radená do čeľade muchotrávkovitých – Amanitaceae. Na základe molekulárnych výskumov niektorí súčasní taxonomisti radia celý rod Amanita do čeľade štítovkovitých, ktorú spájajú s čeľaďou Amanitaceae (muchotrávkovité).
Vzhľad:
Klobúk je široký od 8 do 16 cm, v mladosti je guľovitý, neskôr mierne zašpicatený, oranžovo-hnedý až žiarivo oranžovo-červený, lysý alebo len s niekoľkými väčšími útržkami bielej plachtičky na povrchu (nie je teda obsypaný malými bielymi útržky ako u muchotrávky červenej či kráľovskej), na okraji zreteľne ryhovaný. Lupene žiarivo žlté, vysoké 8–12 mm, husté, pri hlúbiku voľné. Hlúbik je valcovitý, vysoký 8–16 cm a hrubý 2–3 cm, zlatisto-žltý až hnedo-oranžový, s mohutným prsteňom rovnakej farby. Vyrastá z bielej, veľkej a miskovitej pošvy. Dužina je biela, pod pokožkou klobúka zlatisto žltá, jemná. Má nenápadnú príjemnú vôňu i chuť, ktorá sa rozvinie naplno pri tepelnej príprave.
Výtrusný prach je biely. Výtrusy sú najčastejšie veľké 9–12 × 6–7 mikrometrov, široko elipsoidné až podlhovasté, hladké, bezfarebné (avšak tvar a rozmery výtrusov sú, najmä v južných oblastiach, značne variabilné a môžu z udaných mantinelov ľahko vybočiť).
Autor: redakcia Lovca
Foto: archív
