Plemená vhodné na lov diviakov
Hlavným hľadiskom pri hodnotení vhodnosti jednotlivých plemien psov na lov čiernej zveri sú ich vrodené vlastnosti. Hlásenie na stope je vlastnosťou geneticky spoľahlivo fixovanou u duričov. V súčasnej dobe je z poľovníckeho hľadiska prípustné používať duriče výlučne na durenie diviačej a dravej zveri, najmä líšok. Na ostatnú raticovú zver je poľovanie pomocou duričov zakázané, nakoľko tieto druhy lovíme podľa zásad prísnej selekcie. Pri love diviačej zveri sa duriče používajú najviac. Na lov diviakov sa ale hodia aj niektoré plemená brlohárov či sliedičov.
Odvaha a hlasitosť pri durení
Pri durení pes prehľadáva určenú húštinu, zaľahnutú zver v nej bez povelu vyplaší a nadháňa na strelcov. Túto disciplínu je dôležité naučiť najmä duriče, ktoré majú vrodenú vlastnosť ozývať sa na stope. Inak sa majú ozývať na starej stope a inak na čerstvej stope, čo poľovníci dokážu rozpoznať. Podľa rozdielnej intonácie hlasu duriča možno zistiť aj to, akú zver durí. Pes, ktorý sa pri durení neozýva, je v praxi ťažko upotrebiteľný a nemal by sa použiť ani v chove, pretože nemé durenie sa prenáša aj na potomstvo. Psy musia byť pri durení predovšetkým hlasné. Pri použití tichých a zároveň príliš rýchlych psov prechádza zver do panického, bezhlavého úteku, takže nemôže byť lovcom bezpečne rozpoznaná, ani ju nie je možné spoľahlivo zasiahnuť.
Najostrejším duričom je náš Slovenský kopov
Slovesnký kopov je durič, ktorý má ostrosť na diviaky v spektre geneticky dedičných vlôh zo všetkých plemien duričov najvýraznejšie fixovanú. Kopov bol dlhodobo chovateľsky šľachtený a selektovaný práve vzhľadom k ostrosti. Ďalšou jeho výnimočnou vlastnosťou je neobyčajne vyvinutý orientačný zmysel.
Nemci volia teriéra i prepeličiara
Nemecký poľovný teriér (jagdteriér) je u Nemcov pri love čiernej zveri voľbou číslo jeden. Hlasitosť na stope (niekedy aj predimenzovaná) ako aj ostrosť na zver patrí medzi vlastnosti v plemene výrazne zakotvené. Trochu horšie je to ale so znášanlivosťou a schopnosťou orientácie.
Nemecký prepeličiar je v Nemecku považovaný za psa vhodného pre spoločné poľovačky na všetky druhy poľovnej zveri. Zodpovedne vyšľachtený, správne vedený a patričným spôsobom zapracovaný prepeličiar spĺňa ako upotrebiteľný pes pre prácu v lese všetky požiadavky, ktoré sú kladené na dobrého lovca čiernej zveri. Často sa však vyznačuje príliš nízkym prahom vzrušivosti pri práci na stope a začína “hlásiť” tiež na stopách starých aj niekoľko hodín. Príležitostne mu chýba potrebná ostrosť na zver, to je však u tohto plemena skôr výnimkou.
Jazvečík ide na hranice svojich možností
Jazvečíky sú vynikajúce v naháňaní zveri. To však iba v prípade, že majú dostatočne robustnú stavbu tela a vyhovujúci výšku (dlaň, ktorú nastojato vsuniete medzi hrudný kôš jazvečíka a zem, sa nesmie dotýkať ani psa, ani zeme). Vyššia vrstva snehu alebo rozsiahlejších kríkov môžu znamenať hranice jeho fyzických možností. U jazvečíkov je nutné dbať vždy na to, aby pes určený na lov pochádzal z poľovníckeho chovu. Niektoré chovy jazvečíka sú zamerané len na estetické kritériá a ich poľovnícke vlohy sa pri tom neberú do úvahy.
Teriér v nápadnom kožuchu
Foxteriér a Jack Russel teriér majú veľkú prednosť v nápaditom zafarbení. Väčšinou sú dvoj alebo aj trojfarební so škvrnami na bielom podklade. Sú tak dobre viditeľní a odlíšiteľný od zveri. U tmavých plemien psov, ako je kopov či jagdteriér, musíme túto vlastnosť nahrádzať reflexnými prvkami v podobe obojkov a viest, inak by sa mohlo ľahko stať, že si takéhoto psa strelec pomýli so zverou a vystrelí naň.
Výcvik v revíri
Predmetom výcviku sú všetky disciplíny, uvedené v skúšobnom poriadku. Niektoré z nich ako čuch, hľadanie, durenie, hlasitosť na stope, odvaha (ostrosť) a orientácia sú vrodené. Výcvikom ich však môžeme prebudiť, rozvíjať a usmerňovať. Ostatné disciplíny ako dohľadávka, poslušnosť, správanie sa na stanovišti a po výstrele, vodenie na remeni, správanie sa pri zastrelenom diviakovi a odloženie musíme nacvičiť.
Výcviku psa pre durenie zveri sa budeme venovať v pokračovaní článku, ktoré bude uverejnené v budúcom čísle Lovca.
spracovala: Ing. Lucia Müllerová
foto: archív e-magazínu Lovec