Vďaka svojej vnímavosti a šikovnosti sa jej druhu podarilo prežiť aj v ťažkých časoch, keď boli líšky vo veľkej miere prenasledované a lovené pre kožušiny. Vábenie líšok si vyžaduje maximálnu opatrnosť a veľkú dávku trpezlivosti. Výzva prekabátiť prefíkanú kmotru je však o to väčšia.
Šikovný predátor
TAJOMSTVO ÚSPECHU
Úspešnosť vábenia líšok ovplyvňuje veľa faktorov, ktoré musíme zvážiť a zosúladiť. Medzi najdôležitejšie patrí čas vábenia, stanovište, smer vetra, terén, množstvo líšok v revíri, výskyt liščích brlohov, ale aj fáza mesiaca, ročné obdobie, výskyt snehovej pokrývky či počasie. Kľúčovým je aj naše správanie na stanovišti. Musíme splynúť s prírodou a vžiť sa do zvieracej ríše.
V zime má líška najkrajšiu kožušinu.
VÁBNIČKY
Líška je veľmi vnímavá na zvukové prejavy, ktoré naznačujú, že v jej loveckom teritóriu sa nachádza korisť. Je dôležité vybrať si kvalitnú vábničku, pomocou ktorej je možné hlas líščej koristi verne napodobniť. Imitovaním takýchto zvukových prejavov je možné líšku privábiť aj na pár desiatok metrov. Najčastejšie sa používa „myškovačka“ a „zajačie vrešťadlo“. Myškovačka napodobňuje myší piskot a musí mať jemný tenký hlas, sotva počuteľný pre ľudské ucho. Zajačie vrešťadlo napodobňuje hlas dospelého zajaca v nebezpečenstve. Líšky reagujú aj na plač srnčaťa či hlasy niektorých druhov vtákov. Nie je však vhodné striedať rôzne druhy vábničiek v domnení, že ak líška nereaguje na jednu vábničku, zareaguje na druhú. Tiež neodporúčam striedať viacero vábničiek toho istého druhu. Pre správne používanie vábničky je dobré vypočuť si zvuky od skúseného poľovníka.
ČAS VÁBENIA
Najvhodnejšou dobou pre vábenie líšok je popoludnie od 15tej hodiny. Ráno a dopoludnia sú líšky po celonočnom love zväčša nasýtené, preto na vábenie nereagujú tak aktívne ako neskôr. V čase párenia líšok (január a február) je vhodné začať vábiť aj v skorých ranných hodinách.
Poľovačku na líšku v zasneženej krajine pokladá mnoho poľovníkov za najkrajšiu.
STANOVIŠTE
Na stanovišti musíme mať dobrý výhľad na čo najširšiu plochu a zároveň mať dobrý úkryt. Pri výbere stanovišťa musíme zvážiť aktuálny smer vetra, aby nás líška nezacítila. Na vábenie líšok sú vhodné posedy a kazateľne, no môžeme zvoliť aj variabilné stanovište a podľa potreby sa presúvať. Stanovište je vhodné si vyčistiť od lístia a konárikov, aby sme sa počas vábenia neprezradili nechceným hlukom. Veľmi dobrým miestom na vábenie je napríklad prehľadné okolie obilných lánov, v ktorých sa líšky rady ukrývajú. Pri vábení líšok je dôležité trpezlivé čakanie a nie je vhodné sa rýchlo presúvať z jedného miesta na druhé.
Dobrým miestom pre vábenie líšok je okolie poľnohospodárskych polí, kde sa rady ukrývajú.
AKO VÁBIŤ
Na stanovišti musíme byť úplne ticho, zachovávať pokoj a aj dlhšiu dobu počas čakania vydržať takmer bez pohybu.
Maskovanie hrá dôležitú úlohu.
Na miesto vábenia musíme prísť aspoň hodinu pred začatím vábenia. Už samotný príchod by mal byť čo najtichší. Po zaujatí pozície, treba počúvať všetky zvuky, ktoré sa nablízku ozývajú a podľa nich vábenie prispôsobiť. Po minimálne 30 minútach tichého čakania na stanovišti začneme vábiť. Po imitovaných zvukových prejavoch počúvame, či líška na vábenie zareagovala alebo nie. Aj keď sme nezistili jej reakciu, musíme mať na zreteli, že sa môže nachádzať v našom okolí a ďalšie vábenie by ju mohlo odplašiť. Príliš časté opakovanie vábenia je chybou a neprináša výsledok. Preto vábenie opakujeme po 5 až 10 minútových prestávkach. Ak sme zistili, že líška je od nás vzdialená viac ako približne dvesto metrov, môžeme vábenie opakovať. V prípade, že vzdialenosť je menšia, omnoho lepšie vníma zvukové prejavy (smer, vzdialenosť, intenzita a pod.) ako ich dokážeme vnímať my. Ak líška zareagovala na naše vábenie, a napriek tomu sa od nás vzďaľuje, iba v takom prípade v kratších intervaloch opakujeme vábenie.
Už ide.
SPRÁVANIE LÍŠKY
Líška dokáže veľmi presne lokalizovať odkiaľ prichádza zvuk a to často i zo vzdialenosti viac ako 200 metrov. Líška je šelma nielen dravá, ale aj veľmi zvedavá, preto si zvyčajne „overuje“ prostredie. Na vábenie reagujú líšky rôzne. Mladé alebo hladné reagujú na vábenie takmer ihneď. Staré a skúsené jedince sú nedôverčivé, skúšajú od vetra sa dostať k miestu, z ktorého prichádza zvuk. Skúsená líška je veľmi plachá a aj pri najmenšom podozrení sa dokáže neuveriteľne presne rozhodnúť vo svoj prospech. Líška dlhšiu chvíľu váha a skôr, ako sa rozhodne pokračovať v približovaní k miestu, z ktorého sa ozvali lákavé zvuky akoby zvažovala, či sa nemá radšej vrátiť. V takých okamihoch stačí aj najmenší pohyb či tichý zvuk, aký spôsobí klepnutie ďalekohľadom o gombík, či šuchot odevu a už sa stratí z našej blízkosti ako duch.
Spracoval: Ing. Tomáš Vaculčiak, PhD.
Foto: archív
Literatúra:
Bruno Hespeler, Jagdpraxis: Fuchs und Marder
Jozef Herz, Líška Hrdzavá biológia a lov
Ľudovít Letošťák, Vábničky
